Mesto empatie

Dnes je to pol roka, čo sa mi podarilo otvoriť Starport. Máme už nejaké jadro komunity, dokonca vzniklo pár pekných inhouse projektov a prostredníctvom intenzívnej práce s komunitou sa mi konečne vyrysoval aj prvý vlastný workshop.

Jeden z prvých tímov, ktoré sa zrodili v Starporte

Je to úľava po tom, čo na mňa niektorí členovia celkom dlho naliehali, aby som organizoval aktivity, ktoré by do našich priestorov privádzali nových ľudí.

Nechcel som totiž organizovať ďalší z eventov, ktoré davy absolvujú mnohokrát len z viery, že im live prejav exotického speakra a recitovanie business quotes zázračne mení život. Keď k designu a businessu začneme hneď masovo pristupovať ako k náboženstvu, nie ako k vede, tak tu bude len pribúdať veľa hudby ale kvalita sa nezmení.

Drvivú väčšinu toho, čo dnes viem, som sa naučil tu doma — priamimi skúsenosťami a konzistentným kontaktom s ľuďmi, s ktorými som priamo pracoval. Mediálne idoly mávajú zaujímavé príbehy, ale ich skúsenosti pochádzajú z levelov a prostredí, ktoré designerom nedajú to, čo potrebujú na rozbeh tu u nás.

V Starporte radšej pestujeme prostredie, kde sa ľudia môžu pozornosťou vrátiť k svojej vlastnej úrovni a podmienkam— odtiaľ spolu vieme individuálnym prístupom dlhodobo študovať, trénovať a prirodzene rásť.

Design thinking všade a nikde

Za posledných 11 rokov som najviac vedomostí a skúseností nabral v snahe vypĺňať bubliny, ktoré okolo seba moje tímy vytvárali, aby naoko držali krok s trhom. Začínal som grafickým designom a ten dodnes býva mojou vstupenkou k produktovému manažmentu v nových projektoch a firmách.

Väčšina mojich klientov bola totiž hneď vo fáze nápadu presvedčená o tom, že majú všetko vymyslené a už tomu chýbajú len správne farby a ikony. Po pár týždňoch vizualizovania sa ale ľahko dokazuje, že zadané predstavy sú nekompletné a potrebujú omnoho viac, než facelift.

Najväčšou dierou ale ostával vždy výskum. Bez ohľadu na to, ako čerstvý a plytký bol nápad, na ktorom sme stavali, na výskum bolo od začiatku neskoro a chcelo sa už ísť len vpred. Nikto sa totiž nevedel dočkať toho momentu, keď sa jeho nápad, ktorému nikto neverí, na prekvapenie premení na miliónový business.

Členovia tímov sa v tomto vzájomne burcovali a médiá do toho prikladali skreslenými správami o tom, ako každý týždeň niekto v Sillicon Valley proste predal nápad.

Nám záleží na tom, aby sme ako ekosystém organicky rástli a tak internú kultúru Starportu od začiatku tvarujeme na prostredie, v ktorom má výskum prioritu a podporu. Keď nám vznikli prvé tímy, začali sme sa na odporúčanie inšpirovať metodológiou Human Centered Design.

Podobne, ako v iných design thinking metodológiách, aj v tejto je začiatok postavený na empatii. Pointou je sa rôznymi postupmi vcítiť do kože ľudí, ktorých problém chceme pomenovať, hlbšie preskúmať a napokon aj vyriešiť.

Ukázalo sa, že empatizovanie je omnoho komplikovanejšou úlohou, než by sa zdalo.

Drvivá väčšina ľudí, s ktorými som pracoval, bola už zo zvyku naučená svoje skutočné okolie prakticky obchádzať a prehliadať jeho nedostatky a potreby. Sústredili sa radšej na idealizovanú predstavu o “ľuďoch vo svete”, ktorých nikdy nevideli — vždy ich ale boli milióny a zázračne im náš nápad na produkt sedel ako uliaty.

Súvisiacim zásadným problémom, s ktorým sa stretávam najvýraznejšie u developerov, je neochota si dať čas rozpoznať a zohľadniť súčasne všetky strany vstupujúce do situácie, v ktorej riešia problém. Takto dochádza vo výsledku k silnej diskriminácii a niekedy aj riešenie ľuďom život naopak skomplikuje.

Takýchto problémov je omnoho viac a všetky sa zbiehajú práve do empatie.

Namiesto toho, aby sa chápala, ako systematický prístup, ktorý vyžaduje prípravu a tréning, je totiž považovaná za nejakú samozrejmú ľudskú vlastnosť, s ktorou proste hrdo rátame.

Bez dobre zvládnutej empatizácie ale vôbec nedáva zmysel ani celý design thinking a ani nič za ním. V prvom rade je pokazený hneď vstup do procesu a zároveň aj každá ďalšia iterácia, ktorá opakovane cez fázu empatizácie prechádza.

Workshop: Empatia pre Design Thinking

V poslednom čase sa počet tímov a projektov, s ktorými naraz pracujem výrazne zvýšil a tak sa aj oveľa ľahšie vykreslilo, čo majú moje konzultácie všade spoločné.

Preto som sa teraz rozhodol, ze svoje podklady skúsim dávať dokopy a vytvárať na nich dlhodobo workshop, ktoré bude venované výhradne empatii — bez prítomnosti ďalších fáz, do ktorých by sa dalo uniknúť.

Svoje postupy viem prezentovať vo forme analógií a diagramov, ktoré už používam s klientami a študentami, a dlhodobo trénovať budeme v diskusiách nad prípadovými štúdiami z mojich projektov, projektov našej komunity a príkladov zo zahraničia.

Účasť je možná individuálne aj skupinovo pre kohokoľvek. Čas a podmienky si dohodneme tak, aby bol workshop dlhodobo prínosný pre všetkých. Stačí napísať Starportu alebo sem.

Verím, že sa mi podarí podať presvedčivé intro a že si kvalitnou a konzistentnou prácou vytvoríme zaujímavé možnosti, ako tu udržateľne tvoriť produkty a firmy, ktoré obhájiteľne menia svet k lepšiemu.

Východ je plný šikovných ľudí a byť prostredím, ktoré vyniká v základnom predpoklade pre design thinking, je určite zaujímavým základným kameňom pre budúcnosť ekosystému.