Podceňovaný korporát

Dnes som narazil na článok, v ktorom sa snažila opisovať svoju hodnotu lokálna dcérska spoločnosť, čo sa opäť celé točilo len okolo “ekonomického prínosu”.

Keď sedím so zamestnancami lokálneho korporátu na pive, väčšinou celý večer vykryjú eskalujúcimi príbehmi o ľahostajných kolegoch, ktorí sa vezú na nefunkčnom manažmente. Na otázku, prečo tam teda ostávajú, neisto pokrčia plecami a vykrúcajúc sa spomenú maximálne ten stabilný plat na prijateľnej úrovni.

Takto mnohokrát začína aj končí úprimný názor o hodnote korporátu v Košiciach. Keďže aj manažment sa časom plní zamestnancami s podobným pohľadom, je preň náročnou úlohou navrhnúť kampaň, ktorá si získa ďalších zamestnancov.

Nábor potom pod zámienkou podpory parazituje na všetkom, v čom sa mihne jeho potenciálna cieľová skupina a niekedy kontaminuje aj obsah, ktorý sme v jeho autentickej forme poriadne nestihli ani ochutnať. Toto zas vadí mnohým freelancerom a podnikateľom.

Z pohľadu ekosystému má ale korporát, ako každá iná súčasť, svoje miesto a nenahraditeľné hodnoty.

WeXelerate

Počas pokusov o vybudovanie inkubátora mi jeden z investorov pomohol s kalkuláciami, ktoré ukázali, že je koncept priveľký na to, aby sa dal postaviť priamo na komunite startupistov a freelancerov. Ťažko by sme vyrovnali dlh, do ktorého by sme sa hneď v úvode dostali.

Napokon som teda koncept preskladal tak, aby boli programy vedené v prospech korporácií, ktoré u nás ako jediné mali možnosť naše investície do takéhoto projektu časom vrátiť.

Tento koncept som prezentoval všetkým, ktorí oň mohli mať záujem, až ma koncom minulého roka kamarátka zoznámila s profesorom Viedenskej Technickej Univerzity, ktorý v ich meste krátko predtým na podobnom princípe založil a spustil akcelerátor WeXelerate. Dohodli sme sa teda, že mu predstavím svoje aktivity a ciele a on mi zas porozpráva jeho príbeh.

V skratke to u nich vyzeralo tak, že sľúbili lokálnym korporáciám úplne nový akcelerátor, do ktorého im privedú dostatok startupov na to, aby si v nich našli jeden alebo dva dostatočne zaujímavé na dlhšiu spoluprácu. Keďže zakladajúci tím mal dôveryhodný background, spoločnosti súhlasili a slušne im za svoju participáciu zaplatili. Počas následnej 8-týžňovej kampane zozbierali prihlášky od viac ako 1000 startupov, z ktorých si do programu korporácie povyberali dokopy 50 z nich.

Keď som sa ho opýtal, ako presvedčili korporácie, aby inovácie prenechali na niekoho iného, odpovedal, že si boli sami vedomí nekompatibility ich vnútorného systému s mindsetom, ktorý je nevyhnutný pre inovátorov. A to hovoríme o materských spoločnostiach.

Radšej teda svojou kultúrou orientovanou na stabilitu a reputáciu ponúkli príležitosť na výskum a vývoj priekopníkom, pre ktorých bolo prirodzené pre svoj produkt všetko riskovať a opakovane zlyhávať. Startupy v programe okrem mentoringu takto získali pilotného klienta a partnera s veľkým menom na trhu.

Zavrhnutá kultúra

Marketing, sales, public relations, obchodná stratégia a mnoho ďalších aspektov vedenia spoločnosti podliehajú vo svetových korporáciách procesom, ktoré si mladí podnikatelia mnohokrát nevedia predstaviť a zjednodušujú si ich na úkor kvality.

Prednášať podnikateľom o skostnatelých postupoch, ktorými si brand giganta musí držať stabilitu a dôveru klientov, je zadaním, ktoré korporátni zamestnanci zvládnu jednoducho rozprávaním o svojom každodennom živote.

Namiesto toho sa ale silno snažia svoju kultúru skrývať a podobať sa na hocičo, čo letí — marketing láka ľudí na relax so stolným futbalom, súťaží s hipstermi v rýchlosti adopcie buzzwordov a manažment chce celé roky neúspešne za každú cenu zavádzať Agile a čokoľvek, čo by mohlo byť atraktívnym pre mladú pracovnú silu.

Napr. taký Agile je pre mnohých mladých prvou a jedinou metodológiu, ktorú spoznajú a držia sa ho hneď za každú cenu, aj keď majú vo výsledku z mesiaca na mesiac horší výkon a disciplínu. Táto metodológia dáva ale zmysel až keď poznáme kontext, v ktorom vznikla— niečo, s čím kontrastuje natoľko, že si zaslúži svoj názov a s čím ju vieme podľa potreby aj kombinovať. A práve korporácie majú priame skúsenosti so zdĺhavými a komplikovanými postupmi, ktoré viedli k vzniku základnej zbrane malých firiem a startupov.

Veľké štruktúry sa s potenciálnymi inovátormi takto vzájomne potrebujú v mnohých aspektoch. Keď sa ale vykašlú na svoju kultúru a začnú samé neposedne skákať po trendoch, prichádza náš ekosystém o pevný skúmateľný kontext, bez ktorého inovátori a priekopníci nemajú význam — disruptovať tam, kde neexistuje forma, je ako vŕtať do vody.

Niet divu, že startupy u nás vždy boli a ešte stále sú veľkým tápaním — kde iné krajiny vidia príležitosti na vznik a rast inovačných projektov, my dodnes konzumentsky vidíme len peniaze na naše hypotéky a vysnívaný životný štýl.

Keď startupisti vyrastú

Pre mňa korporát v globále vždy predstavoval úroveň, na ktorú sa treba prepracovať. Úspešne viesť k ďalšiemu rastu už gigantickú štruktúru s veľkým menom vyžaduje omnoho viac disciplíny a organizovanejší manažment, než v prípade 5-členného tímu kamarátov, ktorý každý polrok pivotne, kam vietor fúka.

Nemálo konkrétnych ľudí, ktorých vidím dnes v malých tímoch robiť fakt dobrú prácu, si viem raz v budúcnosti predstaviť logicky prijať výzvu manažovania vo veľkej organizácii.

Z komunikácie verejnosti a aj vlastných zamestnancov to ale vyzerá, že korporát je ďalšou kultúrou, ktorá sa tu považuje za prežitok skôr, ako sme ho stihli pochopiť a správne použiť. Vo výsledku doň z nudy tlačíme blbosti z vonku, aby tam zamestnancom čas plynul rýchlejšie a aby sa pri nábore dal čo najľahšie pomýliť s centrom voľného času plným super kamošov a sociálnych zážitkov.

Ľudia, ktorí potom fakt hľadajú prácu v serióznej kultúre, si opäť raz radšej zbalia kufre.

Spektrum vo vlastnom meste

Po lekcii od zakladateľa weXelerate sme precestovali pár ďalších konzultantov a následne sme začali skúšať prezentovať náš koncept pobočkám v Košiciach. Už po prvých stretnutiach sme pochopili, že okrem prítomnosti materských spoločností nám chýba aj pár iných základných kameňov pre ekosystém, aký má napr. hneď za rohom Viedeň.

Ak teda chceme tu doma naozaj rásť, je s našimi kartami zbytočné slepo imitovať hru tých, ktorí už dnes fungujú — musíme si vymyslieť nejaké vlastné triky.

To je aj jeden z dôvodov, prečo pre mňa Košice boli vždy zaujímavé.

Tie najviac viditeľné ekosystémy totiž majú tak rozprúdené cykly, že keď tam dnes prídete s polodobrým nápadom alebo aspoň nejakými zručnosťami, niekde pravdepodobne zapadnete a možno sa aj napoly zveziete k nejakému úspechu.

Keď ale dokážete vyprodukovať globálne zaujímavé hodnoty tu, kde mesto stojí prevažne na outsourcingu, polovica aktivít žije z dotácií a korupcia je v základnom slovníku, asi ste na niečo fakt prišli.

Aby sa Košice vo svojom súčasnom zložení rozhýbali, by okrem iného mohlo pomôcť, aby naše dcérske pobočky boli našim prirodzeným expertom na korporátny svet.

Počúvať poučky o Agile, hackathonoch a startupoch od niekoho, kto strávil celý život prácou v korporáciách, ma veľmi nebaví. Naopak si o korporáte z jeho vlastných dlhodobých skúseností vypočujem vždy radšej, ako hejty čerstvo doštudovaného frajera, ktorý tam o pol roka ešte len skončí.

Keď sa jednotlivé kultúry namiesto miešania navzájom rešpektujú a dávajú si príležitosti na rast vo vlastných vertikálach, premieňa sa ekosystém z homogénnej dediny na prehľadné a rozmanité spektrum možností, po ktorom sa vieme pohybovať a rozvíjať.

WeXelerate sa vďaka zvládnutému prepojeniu jasne vyhranených kultúr stal po roku existencie najväčším funkčným akcelerátorom východnej a strednej Európy.

Nesídlia nám tu materské spoločnosti Apple, Nike alebo Adobe, ako v niektorých iných mestách na svete. To naj, čo tu z korporátu máme, sú práve naše dcérske pobočky a v tom sa nemusia s nikým pretekať a ani sa nemusia nasilu učiť niečo, čo je im cudzie.

Ak by sa teda v našom ekosystéme chopili korporácie ich vlastnej domény a priame mixovanie s inými by vymenili za aktívne interakcie, vo výsledku by sme jedného dňa mohli vyrásť na mesto, v ktorom si otvoriť pobočku bolo jedným z najlepších rozhodnutí, aké zahraničná spoločnosť (aj keď s úplne iným zámerom) urobila.