Prečo Košice nie sú Valley

Posledné dva roky sa venujem košickej podnikateľskej komunite viac ako kedykoľvek predtým. Keďže tu žijem celý život, tak mi je jasný potenciál lokálnej nátury. Snažil som sa tu postaviť aj relatívne veľký inkubátor, ktorý bol vo výsledku nad momentálne možnosti tohto mesta, takže som sa spoznal aj s bariérami a limitmi.

Vzdelávanie na mieru

Pred pár mesiacmi sme navštívili 3 budapeštianske venture capital fondy, aby sme sa inšpirovali pokročilejším ekosystémom v dostupnej vzdialenosti. Okrem iného sme s prekvapením zistili, že s generovaním startupov je to u nich v podstate rovnaká bieda ako u nás.

Keď som sa opýtal, čo si myslia, že je dôvodom, označili univerzity. Keďže majú univerzity kontrakty s korporáciami, je proti ich okamžitému ekonomickému záujmu, aby tlačili ľudí do podnikania a budovania vlastnej pozície na trhu. Akékoľvek výzvy a príležitosti v tomto smere im teda prídu cudzie a mimo ich možností.

U nás je to podobne a dokonca už aj na úrovni stredných škôl. Všade vidieť duálne vzdelávacie programy, pomaturitné štúdiá, IT farmy a lacne polepené učebne, ktoré sú navrhnuté len za účelom formovania nových zamestnancov.

“Nikto ako malý netúžil sedieť v T-systems” ~Santiago

Keď som na svoju strednú chodil ja, bolo jej primárnym zámerom budovať podnikateľov vo všetkých smeroch. Dnes sa tam rieši to, aký programovací jazyk kvôli Global Logicu prioritizovať na hodinách informatiky a ako získať spoluprácu aj s T-systems.

Vo výsledku je teda vo vzdelávaní podporované len to, čo generuje priamych zamestnancov korporátu. Okrem tých, ktorí majú silné rodinné zázemie v nejakom obore, je študentom ťažké vysvetliť, prečo je vôbec ich existencia dôležitá, nie to ešte prečo a ako na sebe pracovať. Produkuje to teda obrovské množstvo demotivácie, na ktoré naši učitelia nemajú odpoveď.

V prostredí, kde trendom je byť pracovníkom alebo tímlídrom supportu, prípadne čašníčkou, ktorá sa nezmestila do výberového konania, ťažko študentovi vysvetlíte, prečo je dôležité rozumieť chémii, fyzike, dejepisu a matematike.

Školy by mali spolupracovať s podnikateľmi akéhokoľvek typu a charakteru. Zlyhanie na trhu je jedna z mnohých vecí, ktorú v korporáte nezažijete.

Zadĺžený živnostník s drevovýrobou Vám o trhu povie viac, ako možno dobre platený rádový zamestnanec v IT sektore. A naopak študentský talent a energia majú pre podnikateľa omnoho hlbší prínos ako pre rozpočtovú organizáciu.

Rozpočet vs. rast

Keď som pracoval na budovaní inkubátora, stretával som aj ľudí, ktorí videli v mojom pláne lepšiu budúcnosť pre mesto a tak sa mi rozhodli pomôcť. V istom bode sme narazili na otázku “Ako z toho budeme žiť?”.

Moja predstava bola zo zvyku budovateľská — o môj život sa starám po svojej línii a nový projekt robím zadarmo, resp. naopak ho sám hradím, kým prídem na spôsob, ako preň dokončiť model a zabezpečiť taký zisk, aby sa mi začala vracať odmena za úspech.

Ostatní ale pripravovali plán, ktorý od začiatku ponúkal platy vyplývajúce z požiadaviek jednotlivca, pričom sme mali len vágnu predstavu o tom, na čom bude postavený celkový business. Pre osobné dôvody sa teda projekt dostával na úroveň nelogicky drahej služby a stávalo sa to neprístupným pre košický ekosystém, ktorý bol pre mňa prioritou. Napokon sme sa teda aj rozišli a pokračovali sme každý po svojej línii.

Vtedy som sa naučil, že mnoho ľudí ani nemá vyvinutú predstavu o celej dráhe peňazí na trhu a vždy si predstavujú počiatok v nejakom bode, kde tie peniaze proste už sú, bez záujmu o to, ako sa tam dostali.

Takáto mentalita je bežná v dcérskych spoločnostiach korporácií, v neziskovkách a podnikoch, ktoré žijú zo štátneho rozpočtu. Tieto organizácie sa väčšinou zaoberajú skôr plánovaním utrácania ako stavbe kompletných business designov.

Neudelený grant a znížený rozpočet teda dokážu silne paralyzovať organizácie a dokonca priamo dopadnúť na zamestnanosť v regióne. Nemajú totiž sebazáchovnú motiváciu rozvíjať udržateľné stratégie na získavanie príjmov.

Visibilita vs. kvalita

Úplné počiatky startupovej komunity v Košiciach boli pravdepodobne najkvalitnejšie. Aj keď som nebol ich súčasťou a vtedy len okrajovo rozumel tomu, čo robia.

Mali sme tu malú komunitu, ktorá organizovala startup campy. Pracne si hľadali záujemcov, vzdelávali ich v téme, pripravovali si workshopy a sem tam menšiu sútaž bez nejakej významnejšej podpory. Je malá šanca na to, že ste o nich v tej dobe počuli.

Potom sa ale mediálne návaly zo sveta dostali až k nám. Odrazu boli všade startupy bez zákazníkov, business mentori bez záznamu na Finstate, inkubátory bez akéhokoľvek programu a hackathony bez akéhokoľvek výstupu. Agile je dodnes geniálnou výhovorkou, prečo nevyvodzovať následky zo zlyhávajúcich procesov a ledva stíhame svoje pseudoodborné postoje vyjadrovať ku kryptomenám, blockchainu a umelej inteligencii súčasne. Pojmy ako IoT, Big Data, Fintech a Mobility sme nestihli ani len pochopiť a už zapadli prachom.

Čo je teda problémom, je prioritizácia zviditeľovania sa bez konzistencie pri budovaní obchodu.

Obchod pozostáva z transakcií medzi dodávateľom a odberateľom, či už je to B2B alebo B2C. Stačí jeden zákazník a jeden dodávateľ a už máme niečo. Potom máme nájsť druhého a tretieho, čím skôr pochopiť vzorec a aplikovať ho na urýchlenie rastu. Keď už je obsluhovanie a komunikácia nad naše možnosti, expandujeme prostredníctvom technológií a keď sú naše referencie tak veľké, že nás hľadajú ľudia, s ktorými sme ešte nemali vzťah, je dobré zabezpečiť online prezenciu ľahko stopovateľnému brandu.

U nás ale každý najprv pripravuje logo a online marketing, pretože s neexistujúcim business plánom očakáva, že nájde publikum, ktoré ho samého presvedčí o tom, že na jeho nápade niečo je. Keď z nejakého dôvodu nevidieť výsledky, snaží sa príjem nahradiť investíciou alebo grantom a už sa nachádzame vo svete rozpočtov, ktoré nás ešte vzďalujú od kritického myslenia.

Každý zvonku okopírovaný event sa tu organizuje pre +100 ľudí a 4000 navzájom si cudzích košičanov sa nazýva komunitou, pretože dali lajk na rovnakom mieste na facebooku. Keď ale treba nájsť talent do projektu, zrazu sa ukáže, že väčšina našich špecializovaných komunít pozostáva z ľudí, ktorí sú len zvedaví na tému, prípadne majú proste radi prednášky.

Chýba tu ochota sa konzistentne venovať konkrétnemu cieľu a dať mu dostatok času, podpory a pozornosti na to, aby sa stal príkladom našej vízie. Vo výsledku tu máme veľa PR pre tých, ktorí si to vedia zaplatiť, ale nič, čo je schopné skutočnej konverzie v komunite.

Podnikateľský mindset

Dodnes som pracoval pre 4 startupy a momentálne pracujem so spoločnosťou, ktorá má predispozície na ďalší. Čo majú moje pôsobenia spoločné, je to, že vždy som začal pre projekt pracovať zadarmo alebo veľmi lacno, postupne som sa prepracoval do nejakej kľúčovej roly a napokon som odišiel z vlastnej vôle preto, že som nebol ochotný brať peniaze a priestor tam, kde neverím, že ešte naozaj prinášam hodnotu.

Keď si založíte živnosť alebo spoločnosť, čaká vás lekcia matematiky a práva, aby ste pochopili, koľko akých veľkých zákazníkov v akom čase musíte získať, aby zaplatili dane, odvody, náklady na život. A keďže trh sa stále hýbe, tak aj investície do konkurencieschopnosti a rastu svojho podnikania. Pochopíte, akú obrovskú hodnotu Vám na Slovensku musí priniesť každý jeden zamestnanec, aby ste vedeli zaplatiť všetko, čo zaňho štát chce.

Toto sú všetko veci, pre ktoré si potom začnete z pohľadu dodávateľa v úplne inej miere vážiť akéhokoľvek klienta, zamestnávateľa alebo príležitosť.

Bude pre Vás nepohodlné nezaujímať sa o to, či jeho business funguje a či mu dávate, čo potrebuje. Dokonca keď nastane krízové obdobie, tak si namiesto otvorenia profesie spolu so svojim šéfom utiahnete opasky a idete sa s jeho loďou deň-noc odrážať od dna do výšok v ktorých ste predtým neboli.

Alebo zistíte, že svojim mindsetom idete proti mindsetu svojho zákazníka/zamestnávateľa a neviete priniesť hodnotu, ktorá vyváží Vašu minimálne prijateľnú odmenu a tak odchádzate aby ste celok odľahčili o náklady na seba a získali mu čas, aby sa zachránil po svojom.

V neziskovke Vás potom už nezmätie prezencia grantov a dotácií a budete vedieť budovať udržateľné stratégie opreté o skutočné miesta na trhu, vďaka čomu dokážete svojpomocne napĺňať stanovené ciele a misie. Granty a dotácie sa tak stanú bonusom a ich využitie bude omnoho viac v súlade so zámerom darcu.

Keď sa porovnávame s úspešnými

Keď si naše lokálne správanie porovnáme s Izraelom, ktorý si ani nie pred 70timi rokmi začal vo vyhnanstve a pod vojnovými útokmi budovať domov v neúrodnej púšti, mal by byť zjavný rozdiel.

Ľudia sa každý deň zobúdzali vo svete, ktorý trebalo prerábať na životahodný domov a súčasne brániť pred vojnovými útokmi zvonku. Tieto ciele boli spoločné pre každého jednotlivca a pre národ ako celok. Študenti videli tieto obrovské výzvy u starších a nepotrebovali hádať, prečo sú dôležití.

Nikto zvonku do tohto prostredia spočiatku nechcel prísť a neexistoval vláda, ktorá by tento národ dotovala. Jedinou možnosťou teda bolo pochopiť trh a získať si na ňom pozíciu.

Dnes má každá veľká firma pobočku v Izraeli, ale stále platí, že ak by odišla, nijako im to neuškodí.

My sedíme v 100vky rokov starej kultúrnej pamiatke obklopenej nevyužitou úrodnou pôdou a pri každej príležitosti sa po dekády opierame o kohokoľvek, kto nám zaplatí životnú úroveň, na ktorej pravidelné zvyšovanie sme si zvykli.

Školy produkujú väčšinou rádových zamestnancov, osvetové eventy sú zámienkou pre buzzwordami obitý recruitment a masovú pasivitu ospravedlňujeme ojedinelými drobnými úspechmi, ktoré keď sa dá tak hneď spojíme s politickou kampaňou.

Ak by sa efektívne zautomatizoval support a odišla by väčšina korporátov, obrátili by sme sa proste na štát a začali naše očakávania životnej úrovne tlačiť tam.

Ako to robiť lepšie?

Každý by mal skôr alebo aspoň neskôr aspoň skúsiť začať podnikať. Aj v neziskovkách, dcérskych pobočkách korporácií a aj v štátnom sektore potrebujeme ľudí, ktorí rozumejú trhu, nie len inštrukciám najbližšieho nadriadeného. Je to dobré pre celé naše prostredie a pre jeho budúce generácie.

Eventy treba organizovať rozmermi a podmienkami podľa konkrétnych miestnych ľudí, nie podľa médiami podávaných svetových trendov.

Sociálne siete umožnili lacnú visibility každému — logom, bannerom a sloganom a videami dnes už nevyniknete. Naopak budovanie kvalitného života svojmu zákazníkovi/zamestnávateľovi sa v istom bode samo odrazí do organickej a oveľa kvalitnejšej visibility.

A napokon najdôležitejšie — študenti potrebujú pracovať s podnikateľmi. Tento vzťah má prínos, ktorý rýchlo zmení svet pre obe strany a aj pre učiteľa.

Ako vždy sa najprv snažíme od štátu vydupať zvýšenie učiteľských platov, no bez podnikateľov, ktorí vedia identifikovať potreby a deliť sa o skúsenosti z trhu, nemáme k čomu našich študentov viesť a neexistuje príplatok, za ktorý učiteľa osvieti a len tak zrazu obháji potrebu predmetov, ktoré má osnovách.

Dnes študentom školy hovoria, kam majú ísť pracovať. Namiesto toho im treba s pomocou podnikateľov zmapovať trh a motivovať ich k tomu, aby ho bezprostredne skúšali meniť. Po zlyhaní sa naučia uspieť, po úspechu rásť a pri raste sa rozhodnú, s kým chcú pracovať.

Školstvo tak získa obsah, podniky a korporácie partnerov, kraj si začne budovať nezávislosť a kultúru.

Aj keď to dnes už slabo vidieť, Košice a východ majú potenciál na to, aby v nich celý svet videl vlastnú, jedinečnú trhovú kultúru — nie len miesto, kde ľudia lacno robia to, čo sa iným doma nechce. Treba si ale prestať požičiavať úspechy, tituly a prostriedky z vonku a začať viac pracovať s vlastnými ľuďmi na trhu.