Vedomostná bulímia
Biflošstvo sa nevypláca.
Vymeňte 10 minút na Facebooku za opakovanie a zapamätajte si takmer o 100% viac informácií. Bude to najlepšia časová investícia pre váš mozog. Poctivé chodenie na prednášky je úplne neefektívne, ak mu nenasleduje posilnenie.
Čím je to, že sa študent napriek poctivej robote počas semestra cez skúškové musí od základov učiť akékoľvek učivo? Kde nastala chybu? Ak zistíte, ako funguje krivka zabúdania, ušetríte svoj čas.
Krivka zabúdania vyjadruje, ako náš mozog udržiava alebo zabúda informácie, ktore prijímame. Na tejto môžete vidieť našu schopnosť znovu si vybaviť informácie, ktoré sme dostali počas 1-hodinovej prednášky.
Deň 1
Na prednášku prichádzame s tým, že nevieme nič — teda 0% (kde krivka začína). Na konci prednášky vieme 100% — nezálaží na tom, ako dobre to vieme ( krivka dosahuje najvyšší bod).
Deň 2
Počas druhého dňa, keď sme s informáciou, ktorú sme sa naučili, neurobili nič, nerozmýšľali sme o nej, znova sme si ju nečítali atď. sme stratili 50%-80% toho, čo sme sa v prvý deň naučili. Naše mozgy konšantne a permenentne zaznamenávajú rôzne informácie. Útržky konverzácií okoloidúcich, čo má oblečené človek, ktorý stojí pred nami… Keďže informácia takéhoto typu nie je nijak významne potrebná, a znova sa neobjaví, náš mozog sa týchto nepotrebných nánosov zbaví. Čo je horšie, zbaví sa jej spolu s tým, čo sme sa naučili na prednáške, ktorej obsah si však čo najlepšie zapamätať chceme!
Deň 7
O týždeň neskôr si pomätáme podstatne menej. O mesiac nám v hlave pretrváva dokonca len okolo 2%-3% obsahu z pôvodnej prednášky. Tento fenomén najčastejšie vnímame pri midterm testoch. Pri učení sa na záverečné testy počas skúškového obdobia už nadobúdame pocit, že sme materiály nikdy v živote nevideli. Musíme sa učiť všetko od základov, odznova. Dobrou správou je, že môžeme tvar krivky zabúdania zmeniť! Znovupoužitie hoci menšieho objemu informácií vysiela do nášho mozgu veľký signál, aby si tieto dáta zapamätal. Keď sa tá istá vec opakuje, náš mozog registruje, ,, aha, je to tu znova, radšej si to zapamätám.”. Keď sme opakovane vystavení rovnakej informácií, stačí vždy menej a menej času k ,,aktivácií” rovnakého materiálu v dlhodobej pamäti. Tiež sa rýchlejšie dostaneme k informácii, ktorú potrebujeme.
Know-how
Ako si zapamätať čo najviac?
Do 24 hodín od nadobudnutia informácií strávte 10 minút prečítaním učiva. Zdvihnete tým krivku opäť takmer na 100%. O týždeň neskôr bude trvať už len 5 minút na reaktiváciu toho istého materiálu a opätovné zdvihnutie krivky. O 30 dní mozog bude potrebovať len 2-4 minúty, aby nám vyslal feedback : ,,Áno, to viem…”.
Študenti si často nenájdu čas na opakovanie. No práve to je výbornou časovou investíciou. Ak si informácie nebudeme opakovať, bude potrebné neskôr stráviť 40-50 minút znova-naučením každej prednášky. Máte však toľko času? Bifľovanie učiva len výnimočne udržiava informáciu v dlhodobej pamäti. To spôsobuje, že informácie sú nám počas skúškového obdobia ťažko prístupné.
V závislosti od objemu dát, všeobecným odporúčaním je opakovaním stráviť cca hodinu každý deň a 1 a pol až 2 hodiny cez víkend. Možno nebudete mať čas na každodenné opakovanie a krivka sa zastaví na stredovej hodnote. Aj to je však oveľa lepšie ako , ako 2%-3% informácií, ktoré by vám zostali, keby ste si učivo neopakovali vôbec.
