Chcete vedieť, aký bol ADC*E festival?

Scrollujte nižšie, porfavor.

Prednedávnom sa mi vkradol do kalendára skutočne výnimočný míting. Miesto konania oznamovalo Disseny Hub Barcelona a stretnúť som sa tam mala s kreatívcami z celej Európy. Teraz sa vám pokúsim zreportovať, čo sa na treťom ADC*E European Creativity festivale dialo. Ako však môžete vytušiť zo spomínaného čísla, nejde o ostrieľaný, zabehaný a ako hodinky fungujúci event. To však ešte neznamená, že by nemal čo ponúknuť. Veď aha.

Epický začiatok

Na moje prekvapenie sa festival odohrával skôr v komornej atmosfére, čo sa počtu zúčastnených týka. Po rýchlej registrácii sme sa presunuli do poctivo zatemnenej miestnosti, kde sa na nás spustila kvalitná dávka motivácie od týpka menom Jamshid Alamuti. Teda, hlavne na mladších divákov vo veku 25–30, ktorých tam bola väčšina. Na staršie obecenstvo by jeho úvod mohol pôsobiť skôr ako také „bu bu bu“, keďže hovoril o tom, ako mladí kreatívci preberajú stoličky starším, pretože dokážu urobiť to isté, čo oni, len rýchlejšie a za menšie peniaze. Nepovedal síce nič nové, no spôsob akým to podal, bol fakt silný. Niet sa však čo čudovať. Živí sa tým.

Jamshid so zápalom rozpráva o tom, že tam vonku za oknami je práve teraz chaos a vojna a všetci, ktorí sedíme v miestnosti, sme budúcnosť kreatívneho priemyslu. Jeho prejav by vytrhol z letargie aj do tla vyhoreného kreatívca.

Spíker menom Javi Creus

Hneď po Jamshidovi nastúpil tento pán. V nadupanej prednáške rozobral základné princípy, na ktorých fungujú záležitosti ako Wikipedia, AirBnB či Blablacar a dal nám tak v podstate návod na úspech pri tvorbe niečoho podobného. Teraz zrejme čakáte, že sa s vami aspoň o pár hintov podelím, aby ste mohli ísť rovno brainstormovať a zajtra zarobili milióny, čo? Nuž, mali ste tam byť. Ale nie, jasné, že nebudem „súkromníčiť“ a prezradím vám rovno „zlaté“ pravidlo :) Základom pri tvorbe nápadu je zmeniť optiku, akou nazeráte na svojho zákazníka. Musíte ho brať ako súčasť ekosystému. Je to totiž človek, ktorý viac nie je sám. Pozná ľudí, ktorí poznajú ľudí, a tí poznajú ešte ďalších ľudí, ktorí poznajú ešte ďalších. Nemáte za čo…

Javi dal okrem iného aj učebnicový návod na tvorbu prezky. Slovami na slajdoch rozhodne neplytval.

Chessboxing

Slabosťou festivalu boli tzv. connections, ktoré tvorili celý zvyšok sprievodného programu. Prebiehali formou diskusií medzi dvomi rozlične zameranými odborníkmi na vybranú tému. Témy uvedené v brožúre síce zneli dobre, no z uskutočnených rozhovorov ste sa príliš veľa nedozvedeli. Napriek tomu sa tam našla jedna totálna absurdnosť, čo sa nápadu týka, s názvom „šachobox“. Normálne, Iepe Rubingh si jedného pekného dňa zmyslel, že nechá boxerov, aby si v ringu na striedačku vybíjali zuby a šachové figúrky. Whaaaaat? :)

Aj knockout môže byť jedným zo spôsobov, ako prelomiť ľady s publikom. Iepe Rubingh nás ešte pred začiatkom prézy naučil boxovať.

Dudes in the Jacket

Títo dvaja boli počas celého festivalu najsilnejší „eyecatcher“. Ukrajinský kopík s arťákom sa dostali do Barcelony zadarmo prostredníctvom predfestivalovej Greatness Challenge. Stačilo mať nápad, ako od ľudí vymámiť peniaze. Títo dvaja svojim fanúšikom sľúbili na oplátku content v podobe zážitkov, ktoré sa im pripletú do cesty, keď budú chodiť po festivale v jednej bunde. Robili v podstate experiment, či môžu kreatívne dvojičky dostať na seba ponorku a spolu s inými návštevníkmi festivalu hľadali odpoveď na otázku, kto z kreatívneho dua je dôležitejší — kopík alebo arťák? Viac o ich nápade je tu http://dudes.arriba.ua/en/

Nezainteresovaní rozoberali ich orientáciu. Tí, ktorí poznali background, si povedali „cool“!

Workshop Reactable

Workshopy pôsobili vymakane. Lenže opäť len na papieri. To, či také boli aj v skutočnosti, ste sa nemali šancu dozvedieť, pretože všetky do jedného prebiehali v ten istý čas. To, že ste sa mali na niečo zapísať vopred, ste zistili len čírou náhodou od nejakého okoloidúceho, ktorý sa rovnako ako vy nedostal na workshop, ktorý chcel. Každopádne, podarilo sa nám infiltrovať na „kurz novodobého Djingu“, alebo ako to nazvať. Každá z kociek predstavovala iný sound. Bolo zaujímavé sledovať, ako žiadny z piatich ľudí pri stole netuší, čo robí, a aj napriek tomu spolu tvoria niekedy celkom dobré, počúvateľné veci.

Tejto vecičke dávam jednotku za UX. Vysoko intuitívna a hravá záležitosť. Vziať ju na párty by si však trúfol asi len jej tvorca… a DJ Bizik.:)
Väčšinu času sme síce boli zatvorení v interiéri, ale vôbec to nevadilo. Samotná cesta na prednášky bola taký malý barcelonský sightseeing.

Award Ceremony

Festival uzavrel „galavečer“ s prehliadkou ocenených prác. Odhliadnuc od toho, že sa konal úplne inde ako všetko ostatné a vlastne na opačnom konci Barcelony, v múzeu na vysokom kopci, ku ktorému viedlo asi trilión schodov, a trval cca 20 minút, a bol to síce len suchý a hlavne raketovo rýchly showreel prác bez akéhokoľvek sprievodného hovoreného slova a odovzdávania cien…tak mal čosi do seba. Bolo zaujímavé vidieť, že aj v dnešnej digitálnej, interaktívnej dobe stále rovnako silno fičí najstarší reklamný princíp ever –storytelling. Ten bol totiž spoločným menovateľom viacerých prác, ktoré vyhrali. Tu je aspoň malý prierez víťazov, ktorí ma zaujali najviac.

AD Christmas Lottery

Sympatická práca, ktorá vám pekným príbehom pripomenie, že šťastie je najkrajšie, keď ho zdieľate s ľuďmi naokolo.

Thalys, Sounds of the city

Čo sa týka printov a OOHáčiek, zdá sa, že interaktivita je v ich prípade už povinnou jazdou.

Street View Test

Práca, ktorá akosi vôbec nezapadala medzi tie ostatné. Nebola pre žiadnu neziskovku, neobsahovala storytelling a navyše pôsobila oproti zvyšným až extrémne jednoducho. Pekne však využila dobre známe médium v novom, trefnom kontexte.

The Never-Ending Cycle of Denim

Našlo by sa veľa spôsobov, ako ukázať, že rifle, ktoré vyrábate, sa dokážu rozložiť v prírode. Pochybujem však, že v blízkej budúcnosti uvidím nejaký estetickejší a celkovo príjemnejšie pôsobiaci než tento.

Mein Kampf against the racizm

A na záver to najlepšie. Táto kampaň so silným PR rozmerom odišla z festivalu s Grand Prix. Zaslúžene.

Ak ste zvedaví, aké ďalšie práce vyhrali, stlačte jednotku a nakuknite sem : http://www.adceurope.org/awards/detail/id/4631 Odporúčam pozrieť si minimálne ešte aspoň prácu s názvom The Return of Blue Pencil. :)

Ak vás zaujíma, ako prebiehal festival z pohľadu porotcu, stlačte dvojku a začítajte sa do postrehov nášho CéDéčka Andreja Csina.

A ak chcete odkukať nejaké tie princípy pri tvorbe nápadov alebo potrebujete nakopnúť, strážte si dátum ďalšieho ročníka.

Čau.

Autor: Ivana Pacoňová, copywriter & ideamaker, Core4/Tell it online.