UX Camp Europe: Ako to vyzerá, keď sa stretne 500 najlepších UX dizajnérov!

Pripravte sa, toto bude dlhší článok. Ale píšeme ho, aby ste si na konci povedali “Wow, stálo to za to, zase sa o trochu viac vyznám v UX”. Tak poďte zistiť, či nám to vyšlo ;)

Posledný júnový víkend sme boli dvaja UX-áci z Core4 (Iva Futrikaničová a Yannis Dimitriadis) na UX Camp Europe v Berlíne — neformálnom stretnutí odborníkov na user experience z celej Európy. Možno ste si všimli, že sme vás spamovali na Twitteri a dali sme aj Live video (odkaz) zo začiatku konferencie.

Vy: Čo to vôbec je, ten UX Camp?

My: Ide o „BarCamp“, teda otvorenú (neformálnu) konferenciu, na ktorej obsah vytvárajú samotní účastníci. BarCampy, ako už názov prezrádza, vznikli na baroch, v kaviarňach a iných priestoroch, kde je jednoduché stretnúť sa a celý deň spolu kecať o technológiách, marketingu, dizajne, či akejkoľvek inej téme. Akurát tento Berlínsky/Európsky Camp trochu prerástol bar a svojich takmer 500 účastníkov už tradične víta na univerzite (Schrodinger centrum). Zjednodušene: Ide o komunitný event od UX-ákov pre UX-ákov, pričom sme všetci účastníci, nielen diváci.

Areál Schrodiger centra bol krásny industriálny komplex s množstvom prednáškových miestností ale aj s priestorom na leňošenie a diskutovanie s európskymi UX-ákmi pri kávičke alebo Club Maté.

Vy: Takže ste sa museli aj vy aktívne zapájať?

My: Áno, museli. Predovšetkým preto, že sme sa prihlásili ako dobrovoľníci už vopred. BarCamp je totiž úplne zadarmo, čo je na ňom tá najlepšia, ale možno aj najhoršia vec, lebo lístky sa minú v priebehu pár minút. Takéto prihlásenie vopred v praxi znamená, že musíte z celého víkendu venovať jednu hodinku a organizačne pomáhať na evente. Potom už beháte po prednáškach ako ostatní účastníci. Navyše sa spoznáte aj s organizátormi. Win — win situation.

Vy: Nie je v tom v praxizmätok? Bez hlavných rečníkov, hviezd, keynotes a podobne?

My: Jasné, že nie! :) BarCamp tvoria predsa odborníci na organizáciu informácií a vytváranie zážitkov. Program sa vytvára vždy ráno. Každý, kto by chcel prispieť do programu, povie pred plnou aulou tému svojej prednášky či workshopu. Musí ju predstaviť do 30 sekúnd a podľa toho, koľko rúk sa v pléne zdvihne, sa mu pridelí miestnosť. Do polhodiny je hotovo.

Takto vyzerala polovica programu na sobotu. Ako vidíte, témy boli naozaj pestré a vybrať si len po jednej prednáške bola výzva. Preto sme sa radšej rozdelili, aby sme ich stihli čo najviac.

Vy: Spätne by ste vybrali nejakého Key speakra? Čo vám to profesne prinieslo?

My: Konečne sa dostávame k podstate! Prednášok sme navštívili asi 20, keďže sme sa na ne rozdelili. Pre vás ale vyberieme iba “Créme de la créme”.

Ivana: Počas diskusie k téme “Ako písať UX špecifikáciu pre programátorov” zaznel veľmi dôležitý point — vždy písať nielen čo daný “button” spraví, ale aj aké dáta si daná akcia bude vyžadovať. Okrem toho sme rozoberali, v akom programe je najvhodnejšie robiť špecifikácie. Zazneli programy ako:

  • Omnigraffle (https://www.omnigroup.com/omnigraffle), ktorého výhodou je, že viete prepojiť elementy, šípky a popisok k nim tak, že pri presúvaní sa šípky dynamicky predlžujú a presúvajú
  • Axure a jeho klasické popisky, ktoré využívame aj u nás
  • Invision komentovanie, vhodné najmä pre špecifikáciu do grafiky
  • Klasické komentované PDF.

Najviac ma ale na túto tému oslovil tweet Uliho Siegmeiera: „Dizajnéri, píšte menej špecifikácii a seďte viac vedľa vašich developerov.“ (https://twitter.com/Uli_Siegmeier/status/747014477460180993)

Yannis: Ruppert Platz hovoril o tom, ako predávať mrkvu. A vôbec si zlepšiť CRO. Predovšetkým o dôraze vzťahu „Value vs. Cost“. Dôležité je uvedomiť si, že Cost nie je cena vytvorenia nášho webu, ale „úsilie“, ktoré musí používateľ vynaložiť, aby získal „hodnotu“.

Napríklad, ak si chcem odomknúť auto na diaľku cez aplikáciu, musím: vytiahnuť telefón — odomknúť obrazovku — nájsť aplikáciu na 2. obrazovke — zapnúť aplikáciu — nájsť v nej tlačítko — otvoriť auto. Na rozdiel od klasického kľúča: vytiahnuť kľúč — otvoriť auto.

Vždy teda musíme myslieť na „cenu“ ako na úkony, ktoré vyžadujú čas, kognitívne myslenie, interakciu, či peniaze pre dosiahnutie požadovanej hodnoty. Či ide o otvorenie auta, registráciu pre získanie zľavy alebo len skontrolovanie lajkov na novej profilovke.

Zároveň musíme vhodne odkomunikovať hodnotu, ktorú môže používateľ získať. Aby vedel zvážiť, či sa mu oplatí vynaložiť úsilie na jej získane. Pretože niekedy neurobiť nič prinesie najväčšiu hodnotu, úplne bez úsilia. Jeho prednášku si môžete pozrieť na: http://de.slideshare.net/r000pert/conversion-value-cost-persuasion-or-how-to-sell-the-carrot

Ivana: Martin Jordan z IT tímu britskej vlády nám ukázal, že aj pracovať pre štát môže byť dream job. Taký ukážkový prístup k UX zrejme nemá väčšina súkromných firiem. Odporúčame ihneď ho začať followovať na Twitteri, my sme tak už spravili. Milá bola debata na konci, kde ľudia za rôzne štáty hovorili svoje skúsenosti. Keď prehovorili dievčatá z Estónska, ozval sa veľký potlesk. A zaznel aj príbeh Slovenska a Slovensko.digital. Chalani, gratulujeme, už o vás vie aj európska UX komunita!

“Vypredané” na prednáške o britskom eGov

Yannis: To, že UX nemusí byť vždy len digitálna záležitosť nám pripomenuli @bobmarvan a @divani. Tlačítka, otvory, čítačky, displeje a mnoho ďalších interaktívnych prvkov nájdete napríklad na BitCoin bankomatoch. Ale čo z toho, keď sa vám v ňom nepodarí zmeniť si peniaze na virtuálnu budúcnosť a frustrovaní odchádzate? Vtedy príde na rad real life UX hacking. V tomto prípade stačilo pár samolepiek s popisom krokov, kam, čo a kedy priložiť. Nalepili ich tam na drzovku a výsledok sa okamžite dostavil. Dokonca priniesol ovocie, majiteľ automatov sa s nimi spojil a nechal si poradiť ako na to ďalej.

Odporúčanie: Keď nabudúce uvidíte nejaký UX fail, skúste s ním niečo hneď spraviť.

Ivana: Oslovila ma aj prednáška o User testovaní od Martiny Mitz (https://twitter.com/MartinaMitz). Táto vyštudovaná psychologička sa dlho zaoberá tým, ako zistiť, čo si užívatelia naozaj myslia. Tvrdí, že user testy sú často neobjektívne, pretože:

1. Ľudia nám nehovoria pravdu o našej práci, pretože sa nám chcú zapáčiť.

2. Ak som testovaný, hovorím, čo chcú odo mňa počuť, resp. konám tak, aby som pôsobil inteligentnejšie, šikovnejšie.

Zaujímavý bol aj jej point, že úlohou UX je prichádzať na riešenia, preto sa na ne nemáme pýtať našich užívateľov. Od nim máme zistiť iba problém. Ľudia nám povedia iba to, čo robia najčastejšie oni, čo môže byť aj ich užívateľský zlozvyk alebo úplne jedinečné správanie.

Pri testovaní je podľa Martiny najdôležitejšie odosobniť sa a nemať predpoklady. A ak ich máme, treba hľadať vzorce, ktoré nášmu predpokladu odporujú.

Pred začiatkom tvorby wireframu by sme mali najprv ľudí pozorovať — ako sa správajú, keď majú problém, ktorý chceme našim webom/aplikáciou vyriešiť. Až na základe tohto pozorovania môžeme vytvoriť prvý prototyp a testovať ho. „Rozprávajte sa s ľuďmi až potom, keď sa máte o čom. Dovtedy ich iba pozorujte.“

Pár zaujímavých čísiel na záver:

1. Ľudia údajne strávia denne 2,8 h na mobilných zariadeniach

2. 75% Američanov si berie telefón do kúpeľne

To je vše, přatelé!

Dúfame, že vás to presvedčilo, že UX Camp je naozaj pekná a užitočná akcia a že budúci rok tam tých Slovákov stretneme aspoň 50. Alebo tromfneme aj Čechov?

Autori: Ivana Futrikaničová & Yannis Dimitriadis, UX Designers, CORE4

Like what you read? Give CORE4 a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.