Šokujúca inscenácia s dôležitým posolstvom
V pondelok 2. októbra 2023 sa začal 27. ročník medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe. Ako prvý sa bratislavskému obecenstvu predstavil belgický súbor Ultima Vez s inscenáciou Hands do not touch your precious me, ktorá vznikla v spolupráci choreografa Wima Vandekeybusa s performerom Olivierom de Sagazanom, hudobnou skladateľkou Charo Calvovou a ôsmimi tanečníkmi. Súbor Ultima Vez je známy svojimi inovatívnymi a pozoruhodnými choreografiami, čím vytvára pre divákov extrémne a veľavravné inscenácie, a venuje sa témam, s ktorými sa človek vie ľahko stotožniť. Členovia súboru sa neboja nebezpečenstva, experimentujú s náročnými tanečnými prvkami a dokonca pracujú s otvoreným ohňom.
Hands do not touch your precious me je kreatívna a fyzicky intenzívna inscenácia s dynamickými pohybmi performerov, ktorí nepoznajúc strach sa len tak „kĺžu po javisku“. Táto inscenácia skúma témy krehkosti všetkých živých bytostí prostredníctvom mýtických príbehov o sumerskej bohyne Innany. Innana bola bohyňou plodnosti, lásky a protikladov v čase matriarchátu. A protiklady sú aj hlavnými východiskami inscenácie: svetlo a tma, krása a odpudivosť, smrť a život. Na to, aby mohla mocná a bohatá vládkyňa Innana zostúpiť do podsvetia, musí sa vzdať svojho bohatstva. Diváci majú možnosť sledovať dva proti sebe stojace svety — jeden svet (krásy a svetla) reprezentuje deväť tanečníkov, medzi ktorými tancuje aj sám choreograf Wim Vandekeybus. Sagazan na druhej strane stelesňuje bytosť, ktorá sa od začiatku inscenácie snaží premeniť svoje telo pomocou hliny na strašidelného netvora. Tieto dva svety sa postupne počas inscenácie fyzicky zrážajú a ku koncu sú tanečníci potretí masívnymi vrstvami hliny a zafarbení červenou a čiernou farbou, čím pripomínajú špinavé, až priam hrozivé sochy — postavy sa stali zraniteľnými, nechali sa pošpiniť a znehodnotiť.
Tanečníci majú počas celej inscenácie dokonalú kontrolu nad prácou s telom. Inscenácia je fyzicky náročná pre tanečníkov a psychicky náročná pre divákov, pretože choreografia vyvoláva v divákoch silné emócie a vytvára nepríjemný zážitok. Scéna, keď tanečníci sedia v kruhu okolo sviečky a rad za radom padajú zo stoličiek, mi pripomínala skupinovú terapiu. Tento obraz v sebe nesie dôležitú správu, že každý človek je v niečom zraniteľný, má svoje chyby aj nedostatky. Napriek tomu, že inscenácia miestami pôsobila mätúco — najmä ak divák nepozná príbeh o summerskej bohyni Innany- boli v nej scény, ktorými sa tvorcom podarilo dosiahnuť očakávaný efekt strachu a nebezpečenstva. K tomuto desivému pocitu napomáhala aj disharmonická a prírodnými zvukmi obohatená hudobná zložka.
Kostýmy tanečníkov sú veľmi jednoduché — biela a béžová farba vytvárajú efekt ľudskej prirodzenosti a dobre na nich vynikne hlina. K abstrakcii inscenácie pozitívne prispieva aj používanie kamery a živé premietanie na plátno. Wim Vandekeybus sa v inscenácii objavuje ako pozorovateľ, ktorý zaznamenáva určité okamihy tým, že natáča a fotí tanečníkov.
Celkovo možno povedať, že Hands do not touch your precious me je veľmi šokujúca inscenácia súčasného tanca, s nenapodobiteľným štýlom a schopnosťou tanečnej skupiny vyvolať silné emócie v divákoch, predovšetkým pocit hrôzy, neistoty a šoku. Je to vizuálne ohromujúca a monumentálna inscenácia, ktorá donúti divákov zamyslieť sa nielen nad svojou formou a obsahom, ale aj nad hodnotami života. Dotýka sa vnútra ľudí a skrýva v sebe pomerne jednoduché posolstvo, že treba zažiť tmu, aby človek videl svetlo a že vo všetkom je určitá dvojitosť dobra a zla.
Anett Gróf, 2.bc., KDŠ
