Správna dávka empatie

Autorský projekt Divadla Zrakáč som chcela vidieť od okamihu, keď som sa spolu s jeho tvorcami ocitla v Labe na prednáške o aplikovaných formách divadla. Ste medzi nami sa pred pandémiou hrával (a verím, že po pandémii sa naďalej hrávať bude) v Modrom salóne. Pre „zrakáčov“ to bolo prvé hosťovanie v Slovenskom národnom divadle a ja ako diváčka, ktorá si (žiaľ) predstavenie pozrela len prostredníctvom záznamu na YouTube, musím konštatovať, že bolo úspešné.

Inscenácia začína v tme. Počuť iba počítačovo upravené hlasy, ktoré pomáhajú nevidiacim a slabozrakým pri každodenných činnostiach. Upravené sú tak, aby sa pýtali otázky, na ktoré by sme chceli poznať odpovede, aby reprodukovali stereotypné komentáre vidiacich, či aby sa pokúsili povedať vtip o nevidiacich. O obmedzeniach takto upravených hlasov vieme všetci, stačí si zapnúť Google prekladač, zadať dlhšiu vetu a spustiť príslušné tlačidlo, ktorým si ju vypočujeme. Zaujímavejšie však je, že tieto otázky a komentáre naberajú na tempe, menia sa na „chipmunkovské” hlasy a všetky repliky nakoniec zanikajú v kakofónii, ktorú preruší otázka: Aké je to žiť v neustálej tme? Tá slúži ako východisko pre autorský projekt Ste medzi nami, pozostávajúci z prednášky a skečov. Spoločne so súborom Divadla Zrakáč, zloženom z nevidiacich a slabozrakých hercov, ho vytvorilo režijno-dramaturgické duo Matej Feldbauer a Pavol Viecha.

Člen súboru Andrej Svetko začína svoju prednášku motivačne — o zasvätení vlastného života nevidiacim a slabozrakým. Jeho krátky úvod bol energický a miestami pripomínal TEDx-ové prednášky. Po zmiznutí opony zoznamuje divákov so zrakovo postihnutými ľuďmi — nevidiacimi, prakticky nevidiacimi, slabozrakými, hluchoslepými a ľuďmi s poruchou binokulárneho videnia. V súbore sú traja slabozrakí, jeden nevidiaci, jeden prakticky nevidiaci a jeden hluchoslepý člen. Pre lepšiu ilustráciu — do skupiny nevidiacich patria osoby, ktoré úplne stratili zrakové vnímanie, dokážu vnímať maximálne svetlo, ale nedokážu lokalizovať jeho zdroj. Prakticky nevidiaca osoba má zachované zvyšky zraku, dokáže vnímať svetlo, tvar a obrysy vecí, ale nie je schopná využívať zrak pri práci, orientácii alebo získavaní informácií. Slabozrakí majú aj napriek najlepšej možnej korekcii problémy s vykonávaním zrakovej práce. Zvyšky ich zraku sa dajú efektívne využiť. Ľudia s poruchou binokulárneho videnia majú narušenú funkčnú rovnováhu a spoluprácu pravého a ľavého oka. Hluchosleposť je kombinované poškodenie sluchu a zraku. Predstavenie členov a členiek a ich začlenenie do konkrétnych skupín zrakového postihnutia čiastočne plní funkciu odpovedí na niektoré otázky z úvodu inscenácie. Pomáha ale aj divákovi pochopiť nuansy medzi situáciami, s ktorými sa nevidiaci a slabozrakí stretávajú. Práve z týchto typov situácií je autorský projekt divadla Zrakáč poskladaný.

Diváci sú svedkami často absurdných momentov zo života hercov a herečiek divadla. Pri úplne prvom skeči odsudzujeme správanie majiteľa baru, ktorého hrá Stanislav Sokol, voči nevidiacej Martine Lužákovej. Konflikt začína obvinením z alkoholizmu a závislosti na drogách a končí fotografovaním pobúrenej Martiny. Stretávame sa s vnímaním nevidiacich ako atrakcie. Takáto situácia vyznieva neempaticky až poburujúco.

Ďalšia téma, ktorú Zrakáč predstavuje divákom je práve empatia. Ak v predchádzajúcej situácii chýbala, tá ďalšia ňou až prekvitá. Zuzana Hrebičíková hrá nadmerne ochotnú ženu, ktorá pomáha odmalička nevidiacemu Petrovi Zbranekovi. Nenechá sa odbiť a scénka graduje nanútenou pomocou s odomykaním dvier a dávaním Petrovi piatich eur. V tomto obraze sa využívajú všetky nevhodné otázky a komentáre, ale aj správanie voči nevidiacim. Príkladom môže byť nadinterpretácia pozdravu „Dovidenia” (spôsob, ako si môžete takto robiť zo seba srandu) alebo otázka, či už niekedy sedel za volantom.

Cieľom týchto dvoch scénok je naučiť divákov, ako hľadať balans medzi predsudkami a prehnanou dobročinnosťou. Spôsob, akým ho herci dosahujú, nie je ťažkopádny. Pôsobí ľahko a zábavne. Uvoľnenosť divákov, ktorú môžeme odčítať z ich smiechu na vhodných miestach, podporujú aj kratšie návody, ktoré sa venujú správnemu sprevádzaniu, dialógu či mikroorientácii, ktorá sa môže využiť napríklad pri popise jedla na tanieri — mäso je približne na úrovni trištvrte na šesť.

Tvorivý tím sa odvážil využiť aj absurdnejšie situácie. Vďaka tomu sme svedkami stretnutia a konverzácie dvoch nevidomých žien v autobuse — Lucie Medveď Patákovej a Silvie Milošovičovej. Rozhovor, ktorý vedú, je strnulý a zo strany Medveď Patákovej až apatický. Postupne sa však situácia vyostruje a vrcholí v hádke, kedy zistia, že obe sú nevidomé. Táto scéna vyznieva vďaka svojej absurdite najhumornejšie.

Súčasťou inscenácie je aj vystúpenie hudobnej skupiny Katarakta. Na klavíri hrá Peter Zbranek, na perkusiách Stanislav Sokol a do chytľavých rytmov spieva Zuzana Hrebíčková. Úvodné varovanie, aby boli diváci ohľaduplní, pretože ide o amatérske zoskupenie, bolo úplne zbytočné. Hudobná zložka, ktorá končí hrou na fujare, oddeľuje scénky od zámerne neúspešného pokusu o stand-up v podaní Andreja Svetka. Ten si ako hlavnú tému zvolil oslavu Medzinárodného dňa nevidiacich. Herci a herečky mu dávajú jasne najavo, že medzi vidiacimi a nevidiacimi neexistujú rozdiely, ak sa rozprávame o práci, platení účtov či snoch. Pointou autorského projektu je nenaprogramovať nevidiacim zlý život. Tú herci a herečky potvrdili zdieľaním svojich vlastných životných príbehov.

Autorský projekt Zrakáču svojím charakterom nepripomína grobianskeho majiteľa baru, ani premotivovanú filantropku — tvorcovia našli správny pomer medzi edukačnou rovinou, humorom a vážnosťou. Vďaka hosťovaniu v SND, projekt odstraňuje hranice medzi tradične vnímaným divadlom a jeho aplikovanými formami. Takto sa dostávajú témy, o ktorých sa vie, ale nehovorí, do povedomia širšej verejnosti. Tá sa tak práve vďaka takýmto projektom môže stať vnímavejšou a citlivejšou.

Dominika Dudášová, 2. bc. KDŠ

Autorský projekt: Ste medzi nami

Réžia a dramaturgia: Matej Feldbauer, Pavol Viecha

Hudba: Katarakta

Herecké obsadenie: Zuzana Hrebičíková, Martina Lužáková, Lucia Medveď Patáková, Silvia Milošovičová, Stanislav Slávo Sokol, Andrej Svetko, Peter Zbranek

Premiéra: 6.4. 2019, Modrý salón SND