Ó, šaty! / Mária Štraneková
Medzi profesionálmi odevnej módy sa Mária Štraneková pohybuje od roku 2005. Vníma ju kompasom citlivým na odev v objektívnej i subjektívnej interakcii s telom. Nositeľovi chce sprostredkovať plný aj individualistický zážitok, mentálnu i fyzickú pohodu, a snáď i pocit naplnenia. Napokon, visačky na jej odevoch sú jasným odkazom ̶ hovoria o ošetrovaní života, navádzajú na žehlenie zlých skutkov, bielenie myšlienok… Rovnako ako Martin Margiela, jeden zo šampiónov konceptuálnej módy a jej podstatný zdrojový kód, sa opiera o evidentné prestupovanie odevného dizajnu s vizuálnym umením, o vernosť slobodnej tvorbe a pravdu permanentného experimentu. Ako jedna z prvých sa na Slovensku začala systematicky venovať rekonštrukcii a upcyklovaniu použitých odevov. Jej axiómou je ekologicky inteligentný dizajn, pohybujúci sa medzi intuitívnym uchopením trvalej udržateľnosti v remeselnej tradícii a zapojením aktuálnych, invenčných a pre život empatických technológií aj materiálov. Vplyvnú pozíciu v slovenskom i českom odevnom dizajne si vybudovala ako pedagogička Ateliéru Design odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Jeho holistické smerovanie študentom poskytovalo okrem iného intenzívne sledovanie kreatívnej i pragmatickej vrstvy odevnej tvorby, prízvuk na medziodborové spolupráce a vstupy do rozmanitých prostredí módneho priemyslu.
Akú skúsenosť vám priniesol návrh šiat pre moderátorku Ceny Nadácie Tatra banky za umenie?
V každom prípade jednu z najzaujímavejších, ako profesionálne tak i ľudsky. Bola som oslovená ako prvá autorka a snažila som sa čo najdokonalejšie vyriešiť kreatívne zadanie. Spolupracovalo sa mi veľmi dobre ako s nadáciou a jej tímom, tak i s Adelou.
Ktorý z dizajnérov navrhujúcich šaty pre galavečer CNTBU vás najviac zaujal a prečo?
Sledovala som výsledok tvorby každého kolegu, ich šaty dokonale niesli ich rukopis. Dal sa v nich vidieť i vývoj v rámci módy ako takej a nálady prostredia. Každý z autorov priniesol zo seba to najlepšie. Ak by som teda mohla vyjadriť, kto mi naozaj vyrazil dych, tak to bol vtedy ešte študent Ateliéru Design odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, ktorý som mala možnosť dlhoročne viesť na pozícii vedúcej odboru. Šaty Lukáša Krnáča boli absolútny switch od tvorby mojej generácie autorov. Výrazne a sviežo prezentoval novú insta a technologickú dobu.
Aké sú vaše top výstavy módy a prečo?
Mala som to šťastie, že som si v živote dosť pocestovala po svete a videla významné aj malé lokálne galérie od New Yorku cez Londýn, Paríž, Hongkong až po Nový Zéland. Pre mňa najemotívnejšie boli výstavy v Londýne, kde som videla Martina Margielu a Alexandra McQueena, u ktorého som mala šancu pracovať v rámci odbornej stáže. Šaty na výstave som videla najskôr u neho v ateliéri, takisto v archíve, kde som pravidelne kontrolovala či balila originálne outfity z kolekcií. Bolo vidieť obrovský posun a kontext výstavného priestoru. Šaty ako odev na vešiaku v archívnom obale a následne ako umelecký objekt, nesúce takmer autonómny výraz ̶ dokonale remeselne zvládnutý trojdimenzionálny objekt, ale i výpoveď autora a doby. Čo ma tiež zaujalo, bol ohromný záujem zo strany publika, doslova zástupy ľudí čakajúcich na vstup do galérie. Tiež som pravidelne cestovala do Antwerp a sledovala i avantgardnú scénu.
Čo pre vás znamenala participácia na výstavnom projekte Ó, šaty!?
Ó, šaty! je pre mňa i slovenský odevný dizajn pocta, jedná sa o „prvý” vstup súčasnej módy do národnej galérie. Priznám sa, že som si nevedela predstaviť, ako bude riešená. Výpravnosť výstavy ma naozaj príjemne prekvapila, takisto kampaň.
O udržateľnosti, ekologickej a pomalej móde sa na Slovensku uvažuje už viac ako 15 rokov. Vy ste ju začali pestovať ako jedna z prvých, vaša kolekcia Protection z roku 2007 bola postavená na dôsledne recyklačnom princípe. Čo sa podľa vás odvtedy v tomto smere v slovenskom odevnom dizajne, ale aj odevnej produkcii udialo?
Udialo sa toho krok po kroku mnoho. Ja som vtedy teoreticky otvorila diskurz o tejto problematike i mediálne, ale vtedy ešte nebol ten správny čas na ekológiu, keďže sme sa lokálne ešte len „zasycovali” módou. Moja snaha bola vnímaná len ako koncept či projekt, a priznám sa, ani ja som vtedy komerčne nevstúpila do tohto priestoru. Ale podarilo sa mi prostredníctvom výučby a vedenia na vysokej škole podnietiť záujem o sustainable tému. Vznikali zaujímavé projekty, záverečné práce a následne aj mnoho úspešných značiek. Aj moja doktorandka posunula teoretickú bázu o krok ďalej, v praxi až do komerčnej polohy. Až aktuálne je pomalá móda v „móde”. Až tak, že sa marketingovo snaží byť „sustainable” i najvačší fast fashion reťazec, čo si naozaj odporuje. Takže aj pre spotrebiteľa je niekedy ťažké uvedomiť si tieto pojmy a snahy nás dizajnérov. Tu už sa s pojmom sustainable najviac skloňuje pojem lokálnosť.
Čo pre dizajnéra znamená módna prehliadka? Akú má dnes pozíciu vo svete módy? Je v súčasnosti rýchly a na permanentnú zmenu nastavený prehliadkový cyklus opodstatnený?
Módna prehliadka, ak hovoríme o vysokej móde, znamená ako predstavenie samotných vízií módneho domu trend alebo tiež tzv. pridanú hodnotu pre produkty, ktoré sa so značkou spájajú a značke najviac zarábajú (odevy prêt-à-porter, parfémy, doplnky, kozmetika a pod.). Nákladné módne prehliadky, ktoré slúžia ako reklamný nástroj, už asi nebudú fungovať v tejto podobe. Všetko sa presunie do online marketingu. Tým sa istým spôsobom stratí umelecký i spoločenský moment, na ktorý sú ľudia zvyknutí.
Ako zmenila alebo nezmenila koronakríza váš pracovný kalendár?
Značne, ako asi každému, komu obmedzila stretnutia a plány. Trochu som si oddýchla a kontinuálne pripravovala kolekciu, ktorá bola uvedená na nedávnom Fashion Week vo Viedni.
Témou tohtoročného holandského týždňa dizajnu, ktorý prebehol v covidovom online nastavení koncom októbra, bola nová intimita. Teda preskupovanie a reformátovanie intimity, mimoriadne dôležitej ľudskej hodnoty v časoch, kedy sú možnosti fyzického kontaktu maximálne limitované. Ako túto hlbokú a zrejme nielen dočasnú zmenu môže reflektovať odevný dizajn?
… nová intimita, zaujímavá téma. Odev je sám o sebe veľmi intímna záležitosť, týka sa nás či už fyzicky alebo psychicky. Je zaujímavé sledovať, čo si akoby pustíme k telu ̶ materiály, značky či farby… Ale ja som skôr vnímala, že to už predtým smerovalo k tomuto „odsúdeniu”, keďže sociálne médiá a online svet odzrkadľovali len jednu časť pravdy. Cítila som už pred covidom, že to môže byť obrovský problém i pre mladých ľudí. Vzťahy a blízkosť patria k fundamentálnym potrebám človeka. Čo sa týka módy, tiež som už dávnejšie reflektovala plošnosť. Že je síce veľmi pohodlné nakupovanie online, ale nie je tam úplne zážitok z pravdivosti (pre mňa je podstatný dotyk s materiálom, stretnutie „na omak”). Móda a hlavne jej marketingová časť sa určite prispôsobí online servisom. Budú vytvorené nové aplikácie, viď napríklad online skúšanie okuliarov. Ja by som nechcela stratiť kontakt so zákazníkom, netvoria sa iba šaty, ale i vzťahy, priateľstvá, zaujímavé rozhovory. Myslím, že ľudia si budú voliť odev zodpovednejšie, pretože bude vhodný hlavne pre nich samých. Aj odev môže byť istým spôsobom intímnou záležitosťou… Konečne bude čas neprezentovať len formu, ale možno si konečne uvedomiť i obsah.
Vašu najnovšiu kolekciu nedávno uviedli na viedenskom MuseumsQuartier Vienna Fashion Week.20. Naplnila táto prezentácia vaše očakávania?
Prezentácii v podobe módnej prehliadky predchádzal pobyt v MuseumusQuartier Q21 ako Artist in Residence, čo bola zaujímavá skúsenosť, aj keď s obmedzeniami. Fashion Week prebiehal síce v sprísnenom režime, ale podľa môjho názoru boli záujem a účasť divákov veľké. Moja prezentácia sa konala v strede týždňa spolu s jednou z organizátoriek, ktorá ma na toto podujatie pozvala. Bolo mi ľúto, že situácia s covidom nedovolila, aby prišli moji diváci a novinári zo Slovenska.
Mária Štraneková (1977)
Odevná dizajnérka, výtvarníčka, pedagogička, priekopníčka a líderka trvalo udržateľnej módy na Slovensku. Tvorí pod značkou MayaMay. V jej CV odev figuruje od stredoškolských čias ̶ po absolvovaní Strednej priemyselnej školy odevnej v Trenčíne pokračovala štúdiom v Ateliéri odevného dizajnu (pedagogička: Júlia Sabová) na VŠVU v Bratislave. Stážovala na Univerzite v Newcastle, v odevnom ateliéri Josefa Ťapťucha na UMPRUM v Prahe, neskôr v Londýne v štúdiu Preen a v módnom dome Alexandra McQueena. V jej portfóliu sú desiatky módnych prehliadok, prezentácií, výstav ̶ od stabilnej prehliadkovej platformy Fashion Live!, Orange Fashion cez pražský Fashion Week, až po móla v Budapešti, Viedni, Londýne, New Yorku či Vancouveri. Je pravidelnou účastníčkou Bratislava Design Week, mohli ste ju vidieť na pražskom festivale Designblok, vystavovala v Galérii Satelit SCD, SNG a i. V roku 2007 bola najlepšou dizajnérkou sezóny na Medzinárodnom veľtrhu Styl Kabo v Brne, o rok neskôr si odniesla Hlavnú cenu v kategórii Textil v súťaži Kruhy na vode a v roku 2009 zvíťazila v Brillance Fashion Talent. V roku 2010 bola prvou, ktorá dostala príležitosť navrhnúť šaty pre moderátorku galavečera v rámci Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Pedagogicky pôsobila na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave ako vedúca oddelenia Odevný dizajn, dlhodobo v Ateliéri Design odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, v rokoch 2010–2015 ako vedúca ateliéru. Od roku 2019 je docentkou. Lektorsky je angažovaná na VŠVU v Bratislave a na MOD’SPE Paris Central Europe, stredoeurópskej pobočke francúzskej univerzity pre módnych profesionálov. Stála pri zrode projektu sobi eco, slovenskej ekologickej a etickej značky. Na viacerých platformách sa podieľa na stratégiách rozvoja domáceho kreatívneho priemyslu. Bola členkou viacerých domácich i medzinárodných odborových i medziodborových organizácií, napr. ELIA (European League of Institutes of Arts) a komisií. Ako prednášajúca participovala na slovenských i zahraničných konferenčných akciách zameraných na výtvarné umenie a módu.
