Jarné klíčenie
Pripravili Katarína Defeo Fiuza Siposová a Miroslava Mišová, galerijné pedagogičky SNG, fotografie Šimon Lupták
Jar je tu! Dni sú čoraz teplejšie a dlhšie a my ich čoraz viac trávime vonku. Pri pohľade na prírodu okolo nás vidíme zmeny, ktoré toto obdobie prináša.
Čo napadne ako prvé vám pri slove jar? Čo v tomto období najradšej robíte?
Z astronomického hľadiska nastáva na našej pologuli jar okolo 20. marca a tento jav nazývame jarná rovnodennosť. Slnečné lúče vtedy dopadajú kolmo na zemský povrch v oblasti rovníka a ožarujú tak rovnomerne celú Zem. Názov rovnodennosť odkazuje na rovnakú dĺžku dňa i noci na celej planéte, okrem severného a južného pólu.
Jar je obdobím, ktoré sa spája s prebúdzaním prírody, rastom a novým životom. Prírodný proces, kedy zo semienka vzniká nová rastlina, sa nazýva klíčenie. Tento proces vzniku nového života inšpiroval aj mnohých umelcov a umelkyne.
Sochárka Mária Bartuszová vo svojich dielach tematizovala prírodné procesy a javy, pričom viaceré odkazujú práve na proces klíčenia. Pozorne si pozrite jej plastiku. Skúste opísať tvary, ktoré ju tvoria. Čo vám pripomínajú?
Autorka nezobrazila konkrétnu rastlinu či semienko. Použila oblé, nepravidelné, akoby mäkké tvary a proces prebúdzania života a rastu je tu vyjadrený skôr cez pocity, ktoré tieto tvary vyvolávajú. Ako pôsobia na vás?
Skúste aj vy pozorne vnímať prírodu okolo vás a inšpirovať sa ňou ̶ prebuďte svoju zvedavosť a pustite sa do nového projektu. Možno niektorí z vás už máte skúsenosť so sadením a viete, že najväčšia radosť každého záhradkára je vypestovať si rastlinku zo semienka. Chce to trpezlivosť, čas a možno aj trochu fantázie.
Dajte vyklíčiť rôzne druhy kôstok, jadierok alebo semienok a zostavte si zo svojho jarného experimentu výtvarný záznam.
Pripravte si: 5 sklenených pohárikov, 5 nádob na vysievanie, záhradný substrát, rôzne druhy kôstok, jadierok alebo semienok, vata, výkres A4 na zaznamenávanie, farebné ceruzky/pastelky
Odložte si kôstky a jadierka z ovocia, ktoré vám chutilo. Môže to byť jadierko z jablka, citrónu, kôstka z avokáda, čerešne, či iného tropického alebo lokálneho ovocia. Na jarný experiment môžete použiť aj kúsok koreňa zázvoru, malý zemiak, fazuľu alebo iné semienka.
Odložte si minimálne 5 rôznych kôstok, ktoré chcete dať vyklíčiť. Z jedného druhu si môžete odložiť aj dve či tri. Kôstky umyte a zbavte prebytočnej dužiny. Skôr, ako sa pustíte do ich klíčenia, skontrolujte, či sú kôstky neporušené, lebo iba z tých môže vyrásť nová rastlinka.
Na dno sklenených pohárov vložte 1, 5 cm vaty. Do 1 pohára vložte 1–3 kôstky rovnakého druhu. Vatu poriadne navlhčite rozprašovačom alebo napustite trochou vody. Prekryte ďalšou 1, 5 cm vrstvou vaty a opäť navlhčite. Poháre položte na teplé miesto bez prievanu, najlepšie na slnečný parapet. Najviac sa im bude páčiť na južnej strane. Ak neviete, ktorý parapet sa nachádza na južnej strane, použite napríklad klasický kompas alebo aplikáciu kompas v mobile.
Pripravte si A4 výkres a celý proces klíčenia a rastu novej rastlinky zaznamenávajte vo vlastnom kresbovom zázname. Výkres si rozdeľte na 5 zvislých stĺpcov, každý jeden pre jednu rastlinku. Stĺpce si rozdeľte na 5 štvorčekov, do ktorých budete zakresľovať zmeny v raste vašich kôstok (rast korienkov, klíčka). Vznikne vám tak vlastný kresbový záznam, štúdia, ktorú môžete doplniť aj o poznámky ako dátum, teplota vzduchu, či vlastné pestovateľské postrehy. Pri kreslení sa snažte zaznamenať zmeny tvaru, farebnosti a veľkosti korienkov, klíčka, rastlinky. Pozorne sledujte aj jemné detaily a zmeny. Na záver zapojte fantáziu a nakreslite svoju predstavu, ako bude rastlina vyzerať v „dospelosti“.
Nasledujúcich 14 dní budete sledovať, ako sa kôstky začnú meniť. Každý deň navlhčite vatu, aby náhodou nevyschla. Sucho klíčenie zastavuje. Používajte odstátu vodu s izbovou teplotou.
Ak vám kôstky po 2 týždňoch nevyženú korienky, dajte im viac času. Čím väčšia kôstka, tým dlhšie trvá jej rast.
Keď z kôstky začnú vyrastať korienky, počkajte, kým dosiahnu dĺžku aspoň 1, 5 cm a následne ich presaďte do nádobky so záhradným substrátom. Kôstku s korienkami opatrne zasaďte do substrátu tak, aby zo zeme vyčnievala len kôstka a ďalej sledujte a zaznamenávajte jej rast a klíčenie.
Myslite na to, že mladé rastlinky potrebujú dostatok svetla. Pri jeho nedostatku budú rastlinky slabé, vytiahnuté. Vtedy ich premiestnite na svetlejšie miesto. Dôvodom „vyťahovania“ rastliniek môže byť aj vyššia teplota, viac ako 20 °C.
Vypestovať si novú rastlinku z kôstky, jadierka či semienka trvá istý čas, buďte preto odhodlaní a trpezliví. Výsledok stojí za to.
Budeme radi, keď sa s nami podelíte o vaše kresbové záznamy a pestovateľské skúsenosti. Napíšte nám na lektori@sng.sk, čo ste vypestovali, vaše meno, vek a my váš výtvarný záznam klíčenia radi zverejníme na Facebook stránke edu.SNG.
