Malé divy v SNG: Dotyk s umením
Pripravila Barbora Tribulová, galerijná pedagogička v SNG Bratislava, autor fotografií Šimon Lupták
Ako príjemne stráviť čas v galérii aj s menšími deťmi? Prostredie výstav je plné rôznych podnetov, no zároveň vo väčšine prípadov platí zákaz dotyku. Ako to však vysvetliť tým najmladším? A ako ich pritom neodradiť od ďalších návštev galérií, ale naopak, udržať záujem o všetko, čo ich tam obklopuje?
V prvých rokoch života sa naše objavovanie sveta sústredí na vizuálnu skúsenosť podstatne menej ako neskôr. Bezprostredný dotyk a ohmatávanie sú silnejšími impulzmi pri skúmaní okolia ako zrakové vnemy. Cez haptické podnety si deti môžu vytvoriť vzťah k (umeleckej) tvorbe už v ranom veku.
Na začiatok môžete deti upozorniť na dotyk samotný. Dotknite sa jemne ruky, tváre, porovnajte dotyk pohladením, so stisnutím či poklopkaním. Môžete sa pri tom pýtať, ako sa dieťa cíti a podnietiť ho, nech sa ono dotkne vás. Dovoľte mu ohmatať vašu tvár a preskúmať ju prstami. Rozprávajte sa o dôvere — dotyk zväčša dovolíme iba tomu, komu dôverujeme.
Pre umeleckú tvorbu je zmyslové poznávanie sveta veľmi dôležité. Napokon, pre poznanie anatómie ľudského tela boli umelci a umelkyne ochotní zúčastňovať sa na rôznych medicínskych zákrokoch. Niektorí lekári sa zase stali anatómie znalými umelcami. Presvedčiť sa o tom môžete na výstave 7x7. Sedem slobodných úvah o umení v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Na príklade reliéfu Rudolfa Pribiša Operácia môžete deťom pripomenúť, ako ich lekár či lekárka skúma pri vyšetrení práve dotykom.
Podobne aj umelci a umelkyne skúmajú ľudské telo a objekty, ktoré chcú zobraziť. Pri stretnutí s dielami zobrazujúcimi ľudské figúry môžete s deťmi vlastným telom napodobňovať pózy a gestá, ktoré vidíte pred sebou.
Pri stretnutí so sochárskymi dielami sa deti prirodzene okrem tvaru zaujímajú aj o materiál. Vytvorte im hmatový box plný rôznych materiálov ako sú drevo, kameň, kov, hlina, textílie a podobne. Nechajte ich, aby skúmali ich povrch, teplotu, zvuk či váhu. Rozprávajte sa s nimi o tom, čo zistili, čo je pre nich príjemné.
Ak máte možnosť, vyberte jeden druh materiálu — opracovaný a neopracovaný. Napríklad halúzku a drevenú kocku. Rozprávajte sa o tom, ako sa ľudským dotykom materiál mení. Do boxu môžete pridať aj balón naplnený múkou alebo pieskom. Okrem toho, že je vhodným podnetom pre rozvoj jemnej motoriky, ilustruje spomínanú zmenu spôsobenú dotykom. Rovnako dobre ju znázorňuje aj plastelína (pre menšie deti je vhodná tzv. netoxická). Tá navyše umožňuje vytvorenie odtlačkov rôznych predmetov, no najmä rúk.
Po modelovaní s plastelínou sa môžete s deťmi pozerať na plastiky vystavené v galérii a pripomenúť im, ako asi vznikali. Ak máte možnosť, môžete do boxu začleniť aj drobný (kovový) predmet a jeho negatívny „odliatok“ v sadre alebo hline. Ak sa o tom budete s deťmi rozprávať, podvedome začnú inak vnímať pôvod umeleckých plastík.
O modelovaní tvaru sa ďalej môžete rozprávať aj v súvislosti s inými materiálmi, napríklad papierom alebo alobalom. Ukážte deťom, ako sa dá jeho krčením či skladaním tvar meniť. Na druhú stranu, pokrčený papier už nevyrovnáme dohladka akokoľvek by sme ho vystierali. Tento príklad je vhodným podnetom pre vysvetlenie toho, ako dotyk (s umeleckým dielom) môže byť nezvratný a preto sa treba vzácnych predmetov dotýkať opatrne alebo vôbec.
Hmatovým skúmaním sa deťom dajú priblížiť rôzne materiály, s ktorými sa stretávame v galériách. Častým kontaktom s takýmito materiálmi a aj vďaka sprievodným rozhovorom sa potom vystavené diela stávajú pre deti bližšími aj bez zakázaného dotyku. Pri objavovaní a skúmaní je pritom dôležité nechať sa viesť prirodzenou detskou zvedavosťou a deti do aktivít netlačiť. Vyskúšajte sa potom prejsť výstavou spolu s nimi. Ak zavítate na výstavu 7x7. Sedem slobodných úvah o umení, požičajte si pri pokladni dotykový box pre deti a pozrite sa na výstavu haptickými očami.
