Nie je mobil ako mobil

Slovenská národná galéria
SNG-online
4 min readNov 13, 2020

--

Pripravili Andrea Kapráliková v spolupráci so Zuzanou Gažíkovou - Galéria Ľudovíta Fullu

Tvorivá výzva je určená pre žiakov II. stupňa a rodiny s deťmi. Osvojíte si základné výtvarné pojmy a preskúmate zákonitosti pohybu, prúdenia vzduchu a rovnováhu síl. Aktivita podporuje matematicko-logické myslenie, rozvíja kreatívny prístup k riešeniu zadaní a cibrí trpezlivosť a sústredenosť.

Umenie 20. storočia je sprevádzané pokrokovými zmenami, ktoré mali vplyv aj na podobu dnešného súčasného umenia. Dovtedy realistické zobrazovanie sveta bolo nahradené experimentmi s technikou a formou, či spochybňovaním povahy umenia. Niektoré zmeny si predstavíme na príklade amerického umelca Alexandra Caldera a v tvorivej výzve jeho výtvarný princíp vyskúšame na diele Ľudovíta Fullu.

O mobiloch, s ktorými sa nikomu nedovoláte

Nie je mobil ako mobil. Aspoň nie ten, ktorý vymyslel americký umelec Alexander Calder v roku 1931, teda už 43 rokov pred nástupom prvého mobilného telefónu. Podľa jeho slov šlo o “kresbu v priestore” vytvorenú pomocou drôtu a klieští. Calderov francúzsky kolega Marcel Duchamp ju pomenoval slovom mobil, ktoré vo výtvarnom slovníku znamená “pohyblivý visiaci objekt v priestore”.

Agnès Varda, Calder s 21 bielymi listami (1953), Paríž, 1954, © 2020 Calder Foundation, New York

Alexander Calder bol už ako malé dieťa zaujatý cirkusovým svetom akrobatov a ich vystúpeniami na lane. Na akrobatoch ho fascinovala, okrem ich sústredenosti a sily, hlavne rovnováha, vďaka ktorej sa mohli udržať vo vzduchu.

Inšpirovaný pohybovou schopnosťou akrobatov a farebnými plochami a líniami v abstraktných maľbách Holanďana Pieta Mondriana, sa Calder odhodlal vytvoriť svoj prvý mobil. Vďaka jeho matematickému talentu bolo pre neho hračkou vypočítať si, s akou váhou a na akom mieste môžu geometrické tvary visieť na drôte tak, aby boli vzájomne vyvážené. Z jeho experimentu sa stal revolučný vynález, ktorý priniesol do umenia prvok pohybu.

Alexander Calder, Tykadlá s červenými a modrými bodkami, 1953, © 2020 Calder Foundation, New York / Zdroj: Tate / https://www.tate.org.uk/art/art-terms/k/kinetic-art

Keby Calder stretol Fullu

Zatiaľ čo Calder po návšteve parížskeho ateliéru Pieta Mondriana v roku 1930 začal uvažovať o pohyblivých abstraktných tvaroch v priestore, v tom istom roku sa vo vzdialenejšom Československu stretávala vo svojom bratislavskom ateliéri dvojica umelcov — Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda, ktorá vyslovila svoj názor robiť umenie moderne pod názvom Súkromné listy Fullu a Galandu. V nich zhrnuli nielen zásady vnímania moderného umenia, ale aj nové smerovanie v umení, ktoré mali spoločné s Alexandrom Calderom.

Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda v spoločnom ateliéri na Trnavskej ul, 1930 © 2020 Slovenské centrum dizajnu / Alexander Calder vo svojom newyorskom ateliéri © 2020 Calder Foundation, New York

Ak by sa o štyri roky starší Calder stretol s Fullom, pravdepodobne by prebrali nielen pálčivé témy umenia, ale aj vlastné výtvarné princípy, ktoré vychádzali z podobných prístupov. A ako by vyzerali Calderove mobily, keby sa inšpiroval dielom Fullu? Vyskúšajte podľa nasledujúceho praktického mobil_manuálu s poznatkami nielen o umení.

Mobil_manuál

Vybrali sme si dielo Ľudovíta Fullu Babky v Moravanoch (1969), ktoré nás zaujalo štylizovanými alebo tvarovo zjednodušenými formami. Znamená to, že Fulla vyskladal z geometrických tvarov, napr. trojuholníkov babku, jej hlavu — šatku a sukňu — ako aj strechu, strom a kopec. Calder používal taktiež geometrické tvary, ale na rozdiel od Fullu bez obsahovej náplne, t.j. postavy alebo predmety boli nerozpoznateľné (abstraktné).

Babky v Moravanoch (1969) predstavujú scénu z vidieka zachytávajúcu postavy babiek v obklopení kopcov, kostola a domov. Takéto scény zobrazujúce každodenný život alebo nejaké domáce prostredie sa vo výtvarnom slovníku nazývajú žánrové. Tieto prvky (babky, kopce, kostol, domy) zároveň tvorili základ nášho mobilu. Hoci Alexander Calder pracoval s abstraktnými tvarmi a niektoré práce boli dokonca bez názvu, jeho diela boli inšpirované konkrétnym svetom — napr. prírodou, snehovou víchricou, cirkusom.

Ľudovít Fulla, Babky v Moravanoch, 1969 / Babky v Moravonoch mobil, © 2020 SNG

Nechajte sa inšpirovať akýmkoľvek dielom Ľ. Fullu na Webe umenia

1. Potrebujete: výkres, ceruzku, pastelky (fixky) alebo fólie, nožnice, bavlnky, špajdle alebo konáriky zo stromov. Náročnejšia verzia: konštrukciu možete s pomocou klieštikov vytvoriť z drôtu, drôtikom nahradíte aj bavlnku (drôtik je tiež v našej mobil verzii)

2. Vyberte z diela kľúčové prvky. Urobte náčrt tvarov/objektov (postavy, príroda, architektúra, a pod.) a vystrihnite.

3. Vystrihnuté objekty vymaľujte alebo polepte farebnou fóliou, každý zaveste na bavlnku alebo drôtik.

4. Vytvorte zo špajdlí alebo konárikov konštrukciu, na ktorú objekty zavesíte. Určte si hlavné stredové rameno a vedľajšie, aby ste dosiahli priestorový dojem. Pri rozmiestnení objektov si pomôžte kompozíciou originálneho diela. Upevnite ich na ramená tak, aby boli v rovnováhe. Sledujte ako prúdenie vzduchu pôsobí na visiace objekty.

5. Hotovo! Sme zvedaví na vaše výtvory, pošlite nám foto na mail: ruzomberok@sng.sk

Babky v Moravanoch mobil

--

--