Tajomstvo farieb
Pripravila Magdaléna Kuchtová, galerijná pedagogička SNG Bratislava
Do 19. storočia sa používali prevažne pri miešaní farieb prírodné pigmenty, teda také, ktoré boli získané z prírodných zdrojov. Maliari si museli miešať farby sami z pigmentov a iných prísad. Umelecké diela namaľované týmito farbami sú citlivé na svetlo a časom môžu meniť svoju farebnosť. Neskôr sa vyvinuli postupy na získanie pigmentov syntetickým spôsobom a začali sa vyrábať hotové farby v tubách. Vynález farieb v tubách napríklad umožnil maliarom maľovať vonku. Zloženie farieb na starých dielach sa určuje veľmi ťažko, pretože sa skúma iba čiastočka diela. Preto je zložité priradiť jednotlivé plochy k farebným pigmentom.
(tip pre expertov: ak do URL adresy na webumenia.sk napíšete html hex kód farby bez #, vyhľadá vám to približné farebné odtiene)
Indická žlť je známa v maliarstve od 15. storočia. Bola vysoko cenená pre hĺbku tónu a odolnosť voči slnečnému svetlu. Tento pigment pochádza z Indie a vyrábali ho chovatelia dobytka v oblasti Bengálska. Kravy kŕmili výlučne listami manga, čo malo vplyv na ich moč, ktorý zbierali a varili. Keď vykryštalizoval, vytvarovali ho do hrudiek a predávali. Takto získaný pigment sa používal do olejomalieb aj akvarelu. V 20. storočí bola takáto výroba pigmentu zakázaná, pretože posvätné kravy boli podvyživené.
V zbierkach SNG nie je zatiaľ dokázané, že tento pigment sa nachádza na dielach. Žltá farba má ale symbolický význam v gotických maľbách, sú ňou namaľované postavy vtedy považované za negatívne — najmä Židov alebo Judáša.
Karmínová červeň nesie pozitívne aj negatívne významy. Je to farba krvi, ohňa, nenávisti, lásky, víťazstva a života. Základný pigment karmín/košenila sa získava z červca nopálového, ktorý žije na kaktusoch opuncie v Južnej Amerike. Keď hmyz dorastie do maximálnej veľkosti, zozbiera sa, rýchlo usuší, rozdrví a vyzráža sa so síranom hlinito-amónnym. Tento pigment sa používal aj kozmetike a potravinárstve. Karmínovú červeň použil aj renesančný maliar Jacopo Tintoretto na maľbe Portrét Vincenza Morosiniho.
Na obrazoch v zbierkach Slovenskej národnej galérie nájdeme skôr červenú farbu rumelku vyrobenú z minerálu cinabarit, ktorý sa ťažil v ortuťových baniach. Minerál buď pomleli, alebo vyzrážali. Rumelka pod vplyvom svetla černie, ak nie je príliš dlho osvetlená, vráti sa jej pôvodná farba. Bola dostupná do roku 1880, dnes je nahradená syntetickým pigmentom kadmium červené.
Na diele Svätej Praxedis od Simone Pignoniho je použitá rumelka na šatách a ultramarínová modrá na závoji.
Ultramarínová modrá (z lat. nad morom) v období renesancie bola dokonca drahšia ako zlato, preto symbolizuje aj bohatstvo. V sakrálnych gotických maľbách sa používala výlučne na plášť Krista a Panny Márie. Získavala sa z polodrahokamu lapis lazuli, ktorý sa rozdrví a zmieša s voskom, potom sa miesi v liehovom kúpeli. Následne kryštalizuje do briliantových lazuritových kryštálikov, ktoré sa zbierajú.
Na maľbe Nesenie kríža je plášť Krista sfarbený ultramarínovým pigmentom. Na klobúku vojaka je použitý pigment rumelky a alizarínu.
Kostná čerň je hlboká farba, ktorú používal Rembrandt pri maľbe najtmavších častí obrazov. Získavala sa uhoľnatením fosílií slonovinovej kosti bez prístupu vzduchu. V západných krajinách čierna symbolizuje smútok, zatiaľ čo v afrických krajinách sa používa biela na vyjadrenie smútku.
Téma farieb nie je v tom článku zďaleka vyčerpaná, nabudúce preskúmame digitálne farby a pôsobenie farieb na človeka.
Na záver si môžete vyrobiť domácu temperu:
Potrebujete: žĺtok (alebo celé vajce), pár kvapiek oleja a farebný pigment — rôzne korenie (paprika, kurkuma, mletá škorica, matcha čaj a iné.)
Postup: rozmiešajte vajce a lyžičkou ho rozdeľte do malých mištičiek alebo palety s jamkami. Pridajte pár kvapiek oleja a vymiešajte, pridajte korenie a zase zamiešajte.
Môžete maľovať a experimentovať s miešaním, alebo porovnávať s kúpenými temperami.
Stiahnite si obrázok a pustite sa do maľovania
