S umelcami Do divočiny
Mnohí z nás sa v týchto dňoch približujú prírode viac, než kedykoľvek predtým. Staráme sa o svoje záhrady, či aspoň kvety na oknách; v lesoch nachádzame oddych, slobodu aj zábavu.
Pripravili sme pre vás krátke videá s tromi vystavujúcimi autormi, ktorí v nich približujú svoju tvorbu, ale aj vzťah k prírode a špeciálne divočine. Využite posledné dni výstavy Do divočiny, ktorá končí 30. mája na návštevu Schaubmarovho mlyna v Pezinku.
Na výstave Do divočiny sú od Juliany Mrvovej vystavené diela They Will Eat Us All (Marek a prasa), 2019 a Darwin´s Nightmare (Netopier a krčiažnik),2019. Obrazy rozprávajú príbehy miest, ľudí, zvierat či rastlín, ktoré autorka stretla na svojich cestách. Spomienky sa zmiešavajú a vrstvia cez seba. Mesto s prírodou, jedna krajina s inou.. ,,Prerozprávam počuté príbehy a hľadám vzťahy ľudí k miestu, o ktorom hovorím. Je to možno ako tá divočina — miesto, ktoré túžim vidieť, ale už je iba snom.“
Dielo Michala Machciníka Bivak II — Sakrálny priestor, 2014/2019, ktoré je súčasťou výstavy Do divočiny, je lesný prístrešok pretvorený na kaplnku — pustovňu. V Pocte ďatľovi II sú odliatky dutín vytvorených ďatľom, umiestnené v kovových konštrukciách. Išlo o expandovanie do prírodného priestoru a jeho skúmanie a analýzu, ale tak, aby nebol dlhodobo obmedzovaný rámec životného priestoru pôvodného biotopu. Autora inšpirujú odľahlé a ťažko dostupné územia v prírode a javy, ktoré sa v nich cyklicky opakujú.
Na výstave Do divočiny si od Ota Hudeca môžete pozrieť a vypočuť Concert for Adishi Glacier z roku 2018. Miesta, kde autor koncertuje, sú pre neho výnimočné — sú to miesta, ktoré ho niečím oslovia, pripomínajú pôvodný obraz krajiny detstva. Krajina, ktorá sa otvára a tiahne do diaľky, podľa Ota Hudeca otvára podobný priestor v hlave: ,,Myšlienky sa upokojujú a usádzajú. Malá bytosť je osamotená vo veľkej krajine — tento obraz sa často objavuje aj v mojich maľbách. A akokoľvek romanticky ten obraz pôsobí, čím ďalej tým viac som presvedčený o tom, že nemôže byť normou. Tým chcem povedať, že riešenie (napríklad aj klimatických zmien) vidím v komunite a nie v oddelení sa a osamení.“
