“Sedem komentárov…” k obrazom Kristových pašií

Pripravil Martin Čičo, kurátor zbierok starého umenia

Príbeh Veľkej noci je príbehom Ježišovho utrpenia, ukrižovania a jeho vzkriesenia. Umelecké diela boli od raného stredoveku nielen vítaným predmetom vizualizácie, ale aj aktualizácie týchto biblických udalostí — tzv. Pašií. Jej najvýraznejším prejavom bolo stvárňovanie sprievodných postáv v odevoch podľa súvekej módy, čím mali diváka viac vtiahnuť do deja a uľahčiť mu stotožnenie sa s tými, ktorí spolucítili s Ježišom. Toto compassio bolo plodom a zároveň i cieľom pašiovej zbožnosti, najmä v období vrcholného stredoveku.

Úspešnosť snahy o vzbudenie ľútosti závisela od navodenia predstavy krutosti Ježišovho mučenia. Jej výsledok sa, okrem obrazov, tiež opieral o sprievodné slovo, či už tlačené alebo prednesené v kázňach. Len výnimočne dosiahol stupeň naturalizmu filmu Umučenie Krista od Mela Gibsona (2004). Obrazy a kázne viac mierili na rozvíjanie ľudskej predstavivosti a na nazeranie vnútorným zrakom viery, komplexnejšie zachytávajúce emócie i myseľ človeka.

Už v stredoveku prenikla pašiová zbožnosť aj do exteriéru, kde mohla ešte sugestívnejšie sprostredkovať veriacemu zážitok nasledovania Ježiša. Poslúžili tomu stavby krížových ciest, na prelome 15. a 16. storočia najprv v Nemecku a neskôr aj v strednej Európe — s komplexmi barokových, do krajiny neraz veľmi pôsobivo zasadených kalvárií (u nás predovšetkým známa Kalvária v Banskej Štiavnici).

Nemecký maliar z 1. štvrtiny 16. storočia, maliar z 1. štvrtiny 16. storočia Podunajská škola, Kristus na hore Olivovej, 1500–1540, Galéria mesta Bratislavy, GMB

1 Výjav Krista na Olivovej hore patrí k najtradičnejším začiatkom pašiových cyklov. Pritom ešte nejde o fyzické násilie, scéna samotnému mučeniu Ježiša predchádza, predsa je však jeho utrpenie také veľké, že sa prejavuje aj fyzicky. Ako píše evanjelista Lukáš, „pot mu stekal na zem ako kvapky krvi“ (Lk 22, 43–45). Toto „potenie sa krvou“ v spojení s psychologickou hĺbkou jeho rozpoloženia ľudí fascinovalo. Vznikali dokonca súsošia v exteriéri, najčastejšie pri kostoloch, ako je to u nás v Banskej Bystrici, pri ktorých sa zvykli konať osobitné pobožnosti.

V koncepcii figuratívnej a príbehovej zložky je vybraný obraz veľmi tradičný. Či už v zobrazení „hierarchicky“ menšieho anjela alebo v zdvojenom zachytení Ježiša, ktorý sa nielen modlí, ale aj prichádza k učeníkovi s otázkou „Šimon, spíš?“ (Mk 14, 37). Simultánnosť v zobrazovaní deja síce pretrvávala ešte aj začiatkom 16. storočia, v tomto prípade však vyznieva veľmi anachronicky. Najmä v kontraste s progresívne zachyteným pozadím v ľavej hornej časti obrazu so skupinou prichádzajúcou zajať Ježiša na čele s Judášom, zobrazeným v tradične žltom odeve s ikonograficky negatívnymi konotáciami. Stvárnenie priestoru a najmä prírodného motívu stromov „Olivovej hory“ posúva autora až k okruhu podunajskej školy.

Albrecht Dürer, Zajatie Krista, 1510, Slovenská národná galéria, SNG

2 Veľkňazmi a staršími vyslaná skupina zajať Ježiša sa už priblížila a po Judášovom bozku, znamení, ktorým zradil svojho majstra, položili na neho ruky. Scénou zajatia pašiový príbeh prerastá do sledu fyzického násilia, ktoré tu sugeruje dynamická kompozícia s množstvom figúr a ich neobyčajnou akcieschopnosťou. Každá z postáv vykonáva nejaký pohyb, celok pôsobí akoby skupina priam vibrovala. Nebol to Dürerov nápad, no tento princíp veľmi dobre uplatnil a priviedol k vysokej presvedčivosti. Množstvo postáv má tiež evokovať presilu i surovosť, s ktorou sa odteraz bude s Ježišom zaobchádzať. Nepomôže mu ani symbolický odpor, Peter vytiahol meč a v zúfalom geste odťal veľkňazovmu sluhovi Malchusovi ucho (Jn 18, 10). Naopak, Ježiš sa dobrovoľne vydal násilníkom v odhodlaní plniť Otcovu vôľu a aj jeho pohľad hore naznačuje, že odteraz ostáva jeho jedinou posilou. Skutočnosť, že učeníci sa rozutekali, pripomína drobný motív v pozadí vľavo zachytávajúci mladíka, ktorý pustil aj plachtu, aby unikol prenasledovateľovi (Mk 14, 51–52).

Slovenský maliar z 1. tretiny 16. storočia, Bičovanie Krista — 2 tabule, 1527, Slovenská národná galéria, SNG

3 V rozsiahlejších cykloch nasledujú scény vypočúvania pred veľkňazmi Annášom a Kajfášom, ktoré reprezentujú výsluchy pred veľradou a jej odsúdenie Ježiša na smrť. Rímsky miestodržiteľ Pilát rozhodnutie veľkňazov odmietal. Na naliehanie davu dal Ježiša zbičovať, presvedčený o tom, že sa s tým uspokoja.

Bežné neskorogotické oltáre s obmedzeným počtom scén (4–8), skôr ako spomenuté vypočúvania uprednostňovali scény s priamymi výjavmi mučenia, ktoré tvorili aj základ modlitby bolestného ruženca. Scéna Bičovania patrila v celom cykle k najkrvavejším. Aj na našom obraze je telo Ježiša posiate ranami. Rozmanitosť nástrojov štyroch mužov, ktorí Ježiša mučia, má zdôrazniť rôznorodosť rán a veľkosť utrpenia bičovaného. Silu úderov naznačujú aj na zemi popadané úlomky jedného z nástrojov. Napriek snahe o takúto sugesciu, predstavivosť publika museli podnecovať tiež dobové výklady a komentáre k stvárneniu týchto scén na oltároch či nástenných maľbách.

4 Odlišným spôsobom pristupuje k stvárneniu pašiového príbehu Israhel van Meckenem, nemecký rytec len z druhej generácie tvorcov grafiky. Na rozdiel od predošlého výjavu, redukovaného na hlavných aktérov a samotné dianie, teda vykonávanie trestu, Meckenem scénu situuje do väčšieho priestoru, ktorý tiež napĺňa väčším množstvom postáv.

V popredí vľavo stojí Pilát, vľavo hore zasa skupina prizerajúcich sa židovských predstaviteľov, ktorí nevošli do miestodržiteľovho paláca, „aby sa nepoškvrnili“. Priehľady sú ťahané do úžasnej hĺbky, aj vpravo hore vidíme menšiu klenutú miestnosť so scénou bitia Ježiša s previazanými očami a naľavo od nej ďalších prizerajúcich sa. Okrem samotnej architektonickej štruktúry vytvorenej pomocou odpozorovanej perspektívy, silný priestorový účinok výjavu podporuje aj tieňovanie a svetelné kontrasty.

Autor sa touto metódou snaží vyrozprávať príbeh v celej jeho komplexnosti a zachytiť pritom všetky detaily. Pri dlhšom, či opakovanom prezeraní mohli diváci tento spôsob oceniť: dokázali odhaliť viacero súbežných línií a motívov predstavovaného deja.

Hendrick Goltzius, Ecce homo, 1597, Slovenská národná galéria, SNG

5 Popularitu pašiovej zbožnosti v 15. i 16. storočí zvyšovalo veľké množstvo diel, ktoré vytvárali tí najznámejší umelci. Grafické pašiové cykly sa zároveň stávali vhodným prostriedkom na vzájomné porovnávanie a umeleckú súťaž.

Aj Goltziov cyklus vzbudil u širšej verejnosti, ale najmä medzi rytcami pozornosť a znamenal novú výzvu. Postupne vzniklo niekoľko kópií — od tých priznaných (Abraham Hogenberg, Lucas Vorsterman, Christoffel van Sichem) po viaceré nepriznané, ktorými si iní rytci chceli nielen vyskúšať svoje schopnosti, ale akiste aj ťažiť z ich predaja. Jednako málokto dosiahol autorovu jemnosť rytia či premenlivosť intenzity jednotlivých ťahov, ktorými bol Goltzius preslávený. Priam k dokonalosti dotiahol narábanie so svetlom, vzbudzujúce až maliarsky dojem, akoby jednotlivé plochy mali vlastnú farebnosť či odtieň.

Vo výjave Ecce homo zlúčil motívy Pilátovho predvedenia zbičovaného a tŕním korunovaného Ježiša ľudu a jeho následné odsúdenie na smrť ukrižovaním, vizuálne vyjadrené umývaním rúk. Dole už chystajú Ježišovi kríž. No množstvo ľudí stále akoby kričalo ukrižuj!, ukrižuj!, čím si vymohli Ježišovo odsúdenie.

6 Na rozdiel od grafických cyklov určených pre čo najširší okruh adresátov, možnosti dosahu maľovaných verzií boli oveľa menšie. K tej hlavnej, ako súčasti retábulových oltárov, sa neskôr pridružili diela menších formátov, určené pre súkromnú zbožnosť. V prípade Nesenia kríža od Hansa von Aachen išlo navyše o dielo umelca dvorského okruhu, čo sa prejavilo aj v jeho kvalite. Hoci sa maliar preslávil najmä v umeleckom prostredí pražského dvora Rudolfa II. (od roku 1597), dielo vzniklo ešte v jeho predošlom pôsobisku v Mníchove.

Scéna, naplnená množstvom postáv, vychádza z kompozícií odvíjajúcich sa už od Jana van Eycka (1385–1441), neskôr rytca Martina Schongauera (okolo 1450–1491). Aktualizovalo ich aj dielo iného dvorského umelca bavorských kniežat, Christopha Schwartza (okolo 1548–1592). Van Aachenov obraz je typický v manieristickom spôsobe zaľudňovania, až znejasňovania scén množstvom postáv, ktoré vnímateľ pozorným „čítaním“ dešifruje.

Prostredníctvom pohľadov a gest sa všetka pozornosť upriamuje na postavu Ježiša klesajúceho pod ťarchou kríža. Tým sa divák môže stotožniť s aktérmi scény, zároveň však Ježišov pohľad — ako jedinej zo zobrazených postáv — smeruje mimo obrazu, akoby priamo na diváka, ktorého akoby hypnotizoval. Tento efekt bol známy už skôr, jednako — ako stále mimoriadne účinný prostriedok ho umelci dlho a opakovane využívali.

Martin Schongauer, Ukrižovanie z cyklu pašie (8/12), 1475–1480, Východoslovenské múzeum, Košice

7 List nezachytáva panoramatický pohľad na mnohofigurálnu scénu Kalvárie. Autor skôr vytvára scénu akoby pohľadom zblízka, redukovanú výlučne na pozitívne postavy.

Kristus je zobrazený už mŕtvy, s prebodnutým bokom, všetci posmievači, kati i vojaci odišli. Zostali pozostalí. Výjav sa mení na zobrazenie bolesti a smútku. Bolesti, ktorá nebolí fyzicky — umučenie je už dokonané –, ale v srdci a v duši. A podobne ako napríklad motív Piety, stáva sa prostriedkom rozjímania a tichej zbožnosti.

Kristus pôsobí veľmi subtílne, hoci je rovnako vysoký ako Ján, ktorý vďaka drapérii vyzerá oveľa mohutnejšie. Podobne bohaté drapérie priam ukrývajú aj ženy pod krížom so zahalenými hlavami, okrem Márie Magdalény, ktorá objíma pätu kríža.

Posledný rozkvet stvárňovania pašií súvisel s budovaním kalvárií v 18. storočí, neskôr ich postupne začala nahrádzať pobožnosť krížovej cesty so štrnástimi zastaveniami, ako ju poznáme i dnes.

SNG-online

Slovenská náhradná galéria

Medium is an open platform where 170 million readers come to find insightful and dynamic thinking. Here, expert and undiscovered voices alike dive into the heart of any topic and bring new ideas to the surface. Learn more

Follow the writers, publications, and topics that matter to you, and you’ll see them on your homepage and in your inbox. Explore

If you have a story to tell, knowledge to share, or a perspective to offer — welcome home. It’s easy and free to post your thinking on any topic. Write on Medium

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store