„Sedem vecí o…“ ceste Zvolenského zámku k adaptácii na galerijný priestor
pripravila Silvia Čatayová, galerijná pedagogička SNG Zvolenský zámok
Výstavné priestory Slovenskej národnej galérie na Zvolenskom zámku boli sprístupnené pred viac ako 51 rokmi, 13. septembra 1969. Stalo sa tak po náročnej rekonštrukcii, ktorá trvala dvanásť rokov. Pozrime sa spoločne na osudy niekdajšej kráľovskej rezidencie po tom, ako ju jej posledný majiteľ z rodu Esterházyovcov vymenil s kráľovskou komorou. Predstavíme si tiež nerealizované návrhy na obnovu a využitie zámockého objektu i poslednú rekonštrukciu, ktorá viedla k jeho premene na galériu.
1/ Sláva a úpadok zámku
Návrhy na obnovu Zvolenského zámku, ktoré vznikali v priebehu 20. storočia lepšie pochopíme, ak poznáme jeho dejiny a stavebný vývoj. Pôvodne dvojpodlažný gotický kastelový hrad, budovaný ako luxusná kráľovská rezidencia, patrí k našim skvostom stredovekej profánnej architektúry. Jeho výstavba spájaná s kráľom Ľudovítom I. Veľkým z Anjou zrejme vrcholila v druhej polovici 70. a začiatkom 80. rokov 14. storočia, keď sa viackrát stal dejiskom rokovaní na medzištátnej úrovni. Od roku 1424 do roku 1548 bol súčasťou venných majetkov uhorských kráľovien.
V polovici 16. storočia sa v dôsledku osmanskej hrozby pristúpilo k jeho prestavbe na renesančnú pevnosť brániacu prístup k stredoslovenským banským mestám. Nad gotickým palácom vznikli dve obranné podlažia zakončené atikou, so štyrmi arkierovými vežičkami v nárožiach. Zdokonalilo sa neskorogotické opevnenie. V nádvorí vznikla arkáda nesená kamennými stĺpikmi.
Od prvej štvrtiny 17. storočia až do začiatku 19. storočia sa jeho dejiny spájajú s rodom Esterházyovcov, objednávateľov jeho barokovej prestavby, ktorá úpravou reprezentačných priestorov pre potreby župných úradov prekryla ich stredoveký ráz. Význam zámku ako vojenského oporného bodu klesal s úpadkom ťažby drahých kovov v okolí banských miest, o svoje kľúčové postavenie však definitívne prišiel po presídlení župných úradov do Banskej Bystrice v druhej polovici 18. storočia. Dňa 1. októbra 1805 ho Karol Esterházy vymenil za iné majetky s kráľovskou komorou.
2/ Medzi reformami župného zriadenia
Po strate pozície župného sídla, tiež po majetkovej transakcii medzi Karolom Esterházym a kráľovskou komorou, čakalo zámok viac ako 150 rokov chátrania a hľadania nového využitia. Rýchlo pustol, na múroch sa zjavili trhliny, drevené stropy prehnili, omietky opadávali. Od roku 1894 na zámku vykonávala rekonštrukčné práce podľa projektu Otta Sztehla Uhorská pamiatková komisia. Zamerané boli na úpravu priestorov pre okresný súd s väznicou, sklad tabaku, slúžnovský úrad, byt hlavného slúžneho, daňový úrad. V roku 1912, po tom ako víchrica zničila pultovú strechu, bola pri jej oprave pôvodná renesančná atika nahradená cimburím vo forme tzv. lastovičích chvostov. Zámok tak získal nový romantizujúci prvok. Do konca prvej svetovej vojny sa ďalšie opravy nekonali. Nová nádej na obnovu súvisela s formovaním župného zriadenia po vzniku prvej Československej republiky, keď sa Zvolen stal znovu župným sídlom. Stav zámockých budov bol vtedy veľmi zanedbaný. Desiatky rokov trvajúca nedostatočná údržba i nevhodné úpravy podriadené záujmom jednotlivých užívateľov narušili historický vzhľad priestorov. Deštrukčný proces pokračoval aj z dôvodu ubytovania československého vojska. Dosky stropu na poschodí hlavnej budovy sa používali na kúrenie, v podjazde postavili vojenskú kuchyňu, čo škodilo freskám, v nevetraných pivniciach sa rozrástli huby. Kompetentné orgány sa rozhodli pristúpiť k obnove chátrajúceho zámku komplexne, a tak začiatkom 20. rokov 20. storočia vznikla myšlienka adaptovať ho na župný úrad XVII. (Pohronskej) župy.
3/ Nerealizovaný Jurkovičov projekt obnovy zámku na župný úrad
Návrh obnovy zámku pre potreby župného úradu vypracoval začiatkom 20. rokov 20. storočia architekt Dušan Jurkovič. Vládny komisariát pre zachovanie pamiatok na Slovensku počítal so začiatkom opravných prác už v roku 1922 a projekt bol predstavený zástupcom župy, mesta i zainteresovaných ministerstiev. Myšlienka adaptácie zámku na úrad mala však aj svojich odporcov. Na jej nedostatky z architektonického i pamiatkarského hľadiska poukazoval architekt Emil Belluš. Po širokej diskusii bola nakoniec obnova hradu povolená. Jurkovičov projekt navrhoval riešenie, ktorým by sa v zámku získalo 111 miestností pre úrady i byty. Vychádzal zo zásady, že starú pamiatku môžeme udržať pri živote tým, že ju upravíme pre potreby súčasného života. Uplatnil ju však na úkor výtvarnej a historickej hodnoty zámku. Prízemie s poschodím spojil dvojramenným schodiskom, zriadeným v strede južného krídla. Renesančné arkády na prízemí dokomponoval okolo celého dvora, navrhol tiež nové murované na poschodí, ktorých zasklením by získal krytú chodbu. Navrhované okná druhého poschodia by narušili pôvodný rytmus strieľní, zväčšením okien obrátených do dvora by sa zničili ich sgrafitové obruby. Pri návrhu polychrómie fasád preniesol gotické červené kvádrovanie aj na renesančnú nadstavbu, farebnosť renesančných sgrafít zmenil z hnedej na červenú. Terén okolo zámku navrhol upraviť terasami, ktoré by zmenili jeho pôvodnú tvárnosť. Rozsah stavebných prác, ktoré sa mali na objekte vykonať, stanovila odborná komisia v auguste 1925. V prácach sa však nakoniec dospelo iba k lešeniu. Zrušením župného zriadenia v roku 1928 totiž projekt stratil opodstatnenie.
4/ Snahy o záchranu zámku po zrušení župného zriadenia
Ešte v roku 1927, keď sa začalo hovoriť o zrušení župného zriadenia, Jurkovič prepracoval adaptačný projekt zámku na konzervačný. Nebolo však jasné, akému účelu by mal objekt slúžiť. Prevedenie konzervačných prác sa v nasledujúcich rokoch snažil dosiahnuť intervenciou u kompetentných orgánov zvolenský magistrát, ktorý na ich nutnosť poukazoval i počas prijímania významných návštev. V rokoch 1933 a 1934 si zámok prezreli minister zahraničia Eduard Beneš či minister národnej obrany Bohumír Bradáč vysloviac plné porozumenie pre žiadosť o jeho opravu. Do zanedbanej pamiatky sa postupne sťahovala mestská chudoba, pričom narastali problémy s pitnou vodou, kanalizáciou a hrozilo vypuknutie epidémie. V roku 1935 sa objavuje návrh Okresného úradu vo Zvolene uložiť v priestoroch zámku krajinský archív, čím by sa docielila aj jeho záchrana pred ďalším pustnutím. Od roku 1937 snahy o záchranu objektu rozvíjalo družstvo ODKAZ s. r. o. pre záchranu Zvolenského zámku vo Zvolene, ktoré z neho hodlalo vytvoriť objekt cudzineckého ruchu, využiť ho na propagačné a turistické ciele. Na svojom ustanovujúcom valnom zhromaždení predložilo 10-ročný pracovný program, v rámci ktorého plánovalo v jeho priestoroch vybudovať turistickú nocľaháreň a jedáleň, múzeum vlastného hradu i stredného Slovenska, knižnicu s čitárňou, prednáškové siene, úradné miestnosti a telocvične pre kultúrne a telocvičné spolky. Spolku sa nakoniec podarilo zrealizovať len osvetlenie zámku farebnými reflektormi. I napriek snahám sa teda zámok už v tom čase väčšej opravy nedočkal, navyše sa rozšírila hospodárska kríza a po nej sa zas schyľovalo k ďalšej vojne. Vojnové roky, počas ktorých v ňom mala štáb II. partizánska brigáda Za oslobodenie Slovanov, len prispeli k zhoršeniu jeho stavu.
5/ Projekt obnovy zámku pre kultúrne účely
Už v medzivojnovom období sa objavila myšlienka umiestniť v zámku múzeum. Mestské múzeum vo Zvolene v ňom v roku 1949 usporiadalo výstavu pri príležitosti celoštátnych osláv 5. výročia SNP a od roku 1950 v ňom boli sprístupnené jeho najvýznamnejšie zbierky. Rekonštrukciu zámku sa snažilo iniciovať vydávaním tehličiek nesúcich názov „Chráňte Zvolenský zámok“. V roku 1955 k mestskému múzeu pribudli aj expozície celoslovenského Lesníckeho a drevárskeho múzea. V tom istom čase sa na zámok obracia pozornosť orgánov ochrany pamiatok, ktoré rozhodli, že je potrebné zachovať ho budúcim generáciám. Projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu vyhotovil architekt Jozef Moreň z Krajského projektového ústavu Bratislava, a to pre potreby tam sídliacich múzejných inštitúcií a Okresného archívu. Na prízemí objektu umiestnil archív, zbierky a kancelárie vtedy už Okresného vlastivedného múzea. Na prvé poschodie situoval kancelárie a zbierky Lesníckeho a drevárskeho múzea. Stĺpová sieň v severnom krídle mala slúžiť na príležitostné výstavy. Druhé poschodie navrhol využiť pre depozitáre a študovňu. Do východnej a južnej časti vonkajšieho opevnenia navrhol byty zamestnancov a dielne. Nové schodisko zriadil vo východnom krídle. Priklonil sa k metóde rekonštruovať výtvarne najhodnotnejšie obdobie, za ktoré okrem prvej stavebnej fázy považoval prestavbu v 16. storočí. Na fasáde obnovil štrbinové okná prízemia i veľké gotické okná na prvom poschodí, pôvodný rytmus strieľní a sgrafitovú výzdobu nadstavby. Pôvodné renesančné arkády dokomponoval novými murovanými. Na poschodí plánoval arkády z dreva. Pri terénnych úpravách rešpektoval zachovaný stav hradného kopca, ktorý chcel upraviť nízkou zeleňou a chodníkmi. Navrhol tiež zrútenie domov v blízkosti zámku na severnej strane návršia.
6/ Roky rekonštrukcie a meniace sa náhľady na využitie zámku
K zabezpečovaniu rekonštrukčných prác na zámku sa prikročilo v roku 1957. Inštitúcie sídliace v ňom ukončili svoju činnosť v nádeji, že po rekonštrukcii tam pre seba nájdu moderné a vyhovujúce priestory. Práce však prebiehali pomaly, postupne sa menili aj náhľady na využitie zámku. A tak v roku 1962 došlo k zmene užívateľa. V jeho priestoroch malo byť umiestnené Múzeum SNP, ktoré sa tam malo preniesť z nevyhovujúcich priestorov v Banskej Bystrici, a to k 20. výročiu SNP, teda do konca augusta 1964. V prvej polovici roku 1964 sa však opäť rozhodlo o zmene užívateľa z dôvodu, že v Banskej Bystrici sa mal postaviť moderný pamätník SNP. Novým užívateľom zámku sa následne stala Slovenská národná galéria v Bratislave, ktorá v ňom mala zriadiť múzeum stredovekého umenia. Zmenou užívateľa nastali aj zmeny projektovej a rozpočtovej dokumentácie. Generálnym projektantom ostal Krajský projektový ústav Bratislava, no projekčnými prácami bol poverený architekt Karol Chudomelka. Keďže od začiatku rekonštrukcie sa narážalo na problémy nedostatočného archeologického a architektonického prieskumu, čo zapríčiňovalo celý rad neujasnených detailov, pred začiatkom prác na definitívnom projekte pamiatkovej úpravy bol objekt preskúmaný reštaurátormi, ktorí doložili vývoj všetkých jeho stavebných etáp. Následne bolo navrhnuté obnoviť symbiózu historicky a výtvarne najhodnotnejších fáz gotického a renesančného obdobia, ktoré existovali popri sebe, kým ich nepotlačila baroková prestavba. V rokoch 1965–1968 bol vykonaný aj archeologický výskum, ktorý priniesol poznatky o predgotickom osídlení návršia. Zaujímavé výsledky odhalil výskum kaplnky, v ktorej sa odstránením barokových omietok interiéru svätyne odkrylo množstvo gotického muriva a článkov. Po ukončení prieskumov tak budova zámku prešla ďalšími dispozičnými úpravami, pričom niekde bolo potrebné už hotové práce vybúrať a začať od začiatku. Rekonštrukčné práce, s výnimkou kaplnky, sa podarilo doviesť do konca po takmer dvanástich rokoch v roku 1969.
7/ Zrekonštruovaný zámok ako nové pracovisko Slovenskej národnej galérie
Zrekonštruovaný zámok slávnostne odovzdali verejnosti 13. septembra 1969 pri príležitosti osláv 725. výročia obnovenia práv slobodného kráľovského mesta Zvolen a 25. výročia SNP. Autor projektu vrátil jeho miestnostiam niekdajšiu monumentalitu. Keďže prevádzka mala galerijný charakter, návštevníci sa v areáli mohli pohybovať voľne. Vstup do komplexu projektant obnovil bránou vo vstupnej veži, za ktorú situoval predaj vstupeniek a upomienkových predmetov. V hlavnom paláci umiestnil výstavné sály. Do galérie sa vchádzalo predsieňou kaplnky s odkrytými fragmentmi gotických článkov. Na prízemí východného krídla bol inštalovaný stavebný vývoj zámku a mesta Zvolen. Odtiaľ viedlo nové trojramenné schodisko na poschodie. Na prvom poschodí boli umiestnené exponáty stredovekého umenia na Slovensku, na druhom poschodí boli sály pre príležitostné výstavy. Schodišťom v juhovýchodnej vežičke sa návštevníci mohli dostať na vyhliadkovú ochodzu. V severnom krídle druhého poschodia našli priestory reštaurátorský ateliér, fotoateliér, depozitáre. Na prízemí západného krídla sa nachádzalo príslušenstvo pre návštevníkov. Občerstvenie sa podávalo v Rytierskej sieni, ktorá príležitostne slúžila na prijatia vzácnych hostí, recepcie a zasadnutia mestského národného výboru. V severozápadnej bašte zriadili sobášnu sálu. Na prvom poschodí južnej prístavby sídlil Klub výtvarných umelcov a priateľov výtvarného umenia, na jej prízemí boli dielne. Na hlavnom nádvorí obnovili gotickú ochodzu na kamenných konzolách. V dlažbe sa uplatnili archeologické nálezy, objavené počas archeologického výskumu. Upravené nádvorie malo slúžiť kultúrnym podujatiam. Na vonkajších nádvoriach zriadili lapidárium stredovekých kamenných pamiatok. Obnovené boli aj fasády. Slovenská národná galéria sa na Zvolenskom zámku prvýkrát prezentovala výstavou 12 storočí výtvarného umenia na Slovensku, reprízou bratislavskej výstavy z roku 1966, ktorá patrila k prvým výstavným pokusom historicky načrtnúť vývoj slovenského výtvarného umenia.
Literatúra a pramene:
Archív umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Fond Zvolenský zámok: Zpráva o priebehu zabezpečovania rekonštrukčných prác na objekte Zvolenského zámku, 1967, s. 1–3; Príspevok Pamiatkostavu Žilina pre tlačovú konferenciu o Zvolenskom zámku dňa 27. 11. 1967, s. 1–4.
GAJDOŠ, M.: Polstoročie múzea vo Zvolene. Vlastivedné múzeum vo Zvolene 1992, s. 6–8.
GOJDIČ, M.: Kaplnka Zvolenského zámku — aká bola, aká je. In: Pamiatky a múzeá, 1995, č. 4, s. 26–31.
BELLUŠ, E.: Zvolenský zámok. In: Hronské noviny, 28. 7. 1923.
JANKOVSKÝ, M.: Stará a nová história. In: Vpred, 1965, roč. VI., s. 2.
Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, Pamätná kniha mesta Zvolen 1933–1944, fotokópia, s. 13, 22–25.
MENCLOVÁ, D.: Hrad Zvolen. Bratislava : Tvar, 1957, 112 s.
MASNÝ, R.: Zvolenský zámok. Pamiatka využitá naozaj mnohostranne. In: Projekt, 1973, roč. XV., s. 14–17.
OROSOVÁ, M.: Výskum a obnova hradnej architektúry v medzivojnovom období. In: Monumentorum Tutela — Ochrana pamiatok 24, Pamiatkový úrad SR, 2012, s. 9–18.
SCHÖNWEITZOVÁ, Š.: Archeologický výskum v areáli Zvolenského zámku. In: Monumentorum Tutela — Ochrana pamiatok 8, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, 1972, s. 253–278.
ŠÁŠKY, L.: Nové projekty na úpravu Zvolenského zámku. In: Pamiatky a múzeá, 1957, roč. VI., s. 94–96.
ŠTEFKO, J.: Zvolen v minulosti a prítomnosti. Bratislava : Osveta, 1959, 231 s.
BAJCUROVÁ, K. a kol.: 60 rokov otvorené. Bratislava : SNG, 2008, s. 46–52.
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Zvolen, Fond Mestský úrad Zvolen (roky 1929, 1935); Fond Okresný úrad Zvolen (rok 1937)
ŤAVODOVÁ, M.: Zvolenský zámok. Od sídla kráľov po Slovenskú národnú galériu. Bratislava : SNG, 2019, 124 s.
VACULÍK, K.: Slovenská národná galéria v slovenskej kultúre. Bratislava : Tatran, 1988, s. 35.
Zvolen, vlastivedná brošúrka. Zvolen 1940, s. 11.
