„Sedem vecí o …“ minulosti Zvolenského zámku
Pripravila Silvia Čatayová, galerijná pedagogička SNG Zvolenský zámok
Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je vyše 50 rokov vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, ktorá v jeho priestoroch ponúka návštevníkom rozsiahlu kolekciu starého umenia od 14. do 19. storočia. Zámok má však aj svoju bohatú históriu. Z nej sme pre vás vybrali 7 zaujímavostí, ktoré ste o ňom možno nevedeli.
1 / Zvolenský zámok mal na návrší svojho predchodcu.
Prvá kamenná architektúra na zámockom návrší, situovanom na križovatke diaľkových ciest, s chránenou polohou v priestore Zvolenskej kotliny, vznikla niekedy v 12. storočí, najneskôr však pred polovicou 13. storočia. Archeologické i historické bádanie preukázalo, že išlo o kráľovskú kúriu pozostávajúcu z trojloďového Kostola sv. Mikuláša a k nemu priliehajúcej palácovej stavby. Okolo kostola sa nachádzal pomerne rozsiahly cintorín. Zánik areálu bol spojený s výstavbou gotickej kráľovskej rezidencie v období vlády uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. Výskumom odkryté základy staršej románskej stavby boli počas poslednej rekonštrukcie zámku vyznačené v dlažbe nádvoria.
2 /Zvolenský zámok vo svojich počiatkoch plnil úlohu občasného kráľovského sídla — bol miestom oddychu v dňoch poľovačiek, tiež však dejiskom politických rokovaní, dokonca i potvrdenia kráľovských zásnub.
Vznik zámku, pôvodne dvojpodlažného gotického kastela s dvojicou veží na západnej strane a kaplnkou na východnej strane, siaha do obdobia vlády Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. Písomné pramene naznačujú, že podobu, keď už mohol poskytnúť komfortné bývanie kráľovskému sprievodu, získal najneskôr na začiatku 80. rokov 14. storočia. Vtedy sa totiž Zvolen stal dejiskom významných udalostí európskeho rozmeru. Vo februári 1380 sa tu Ľudovít I. stretol s rakúskym vojvodom Leopoldom III. Habsburským, aby uzavreli dohodu o sobáši Ľudovítovej dcéry Hedvigy a Leopoldovho syna Viliama. Na stretnutí sa zišli najvyšší predstavitelia oboch monarchií. I keď sa dohoda nenaplnila, možno predpokladať, že miestom zásnub bola gotická kaplnka zámku. O dynastickom sobáši v ňom zrejme rokovali aj v decembri 1380, keď Ľudovít I. hostil vo Zvolene českého kráľa Václava IV. Luxemburského. Dohodli sa na uzatvorení manželstva medzi Ľudovítovou dcérou Máriou a Václavovým bratom Žigmundom. Významné stretnutie sa tu odohralo tiež v júli 1382, keď Ľudovít I. zvolal do „zvolenskej poľovníckej kúrie“ kapitánov Poľského kráľovstva, aby tu prisahali vernosť jeho budúcemu zaťovi Žigmundovi.
3/ Zvolenský zámok od roku 1424 až do polovice 16. storočia patril k venným majetkom uhorských kráľovien.
Zvolen s okolím, tradičné miesto oddychu uhorských kráľov, často navštevoval v prvých rokoch vlády aj Žigmund Luxemburský. Po sobáši s Barborou Celjskou tu dokonca v roku 1406 strávili ich prvé spoločné leto. Mladá kráľovná vtedy ešte netušila, že tam stojaci Zvolenský zámok jej raz bude v patriť. O osemnásť rokov neskôr, v máji 1424, kráľ Barbore daroval rozsiahle majetky, aby ju tak zabezpečil pre prípad, že by sa stala vdovou. Dar kráľovnej priniesol vlastníctvo celej Zvolenskej župy a banských miest, ale aj „kráľovského domu“ vo Zvolene a okolitých hradov. V tradícii udeľovania venných majetkov, ktorých súčasťou bol Zvolenský zámok, pokračovali aj Matej Korvín, Vladislav II. a Ľudovít II. Jagelovský. Dejiny zámku tak zostávajú spojené s menami uhorských kráľovien — Beatrix Aragónskej, Anny z Foix či Márie Habsburskej. Inštitúcia venných majetkov zanikla v roku 1548, keď ich pod vplyvom udalostí súvisiacich s tureckou hrozbou vdova Mária prenechala svojmu bratovi Ferdinandovi I. Habsburskému.
4/ Zvolenský zámok bol od polovice 16. storočia strediskom obrany regiónu pred osmanským ohrozením.
V období po porážke uhorských vojsk pri Moháči sa Zvolen s opevneným kráľovským hradom stal jedným zo strategických miest chrániacich prístup k stredoslovenským banským mestám. Rozsiahla adaptácia pohodlného kráľovského sídla na protitureckú pevnosť sa začala po tom, ako v roku 1548 prešlo do rúk Ferdinanda I. Habsburského. Svedčí o tom aj kamenný článok s týmto letopočtom, osadený do nádvornej fasády severného krídla. Pri tzv. renesančnej prestavbe vedenej talianskymi majstrami vznikli nad pôvodným gotickým palácom dve obranné podlažia so strieľňami pre palné zbrane. Obranyschopnosť stavby posilnili nárožnými arkierovými vežičkami s pozorovacou funkciou. Pultové strechy novej stavby boli z vonkajšej strany skryté za atikou. Prebehlo aj zdokonalenie neskorogotického vonkajšieho opevnenia. Kľúčovou obrannou stavbou sa stal mohutný delostrelecký bastión v juhozápadnom nároží. K obrannému systému pribudol vonkajší okruh drevozemného opevnenia. Na začiatku 17. storočia sa k zámockému opevneniu pripojilo murované opevnenie mesta. Na zámku bola prítomná stála vojenská posádka na čele s kapitánom, zároveň županom.
5/ Zvolenský zámok bol od prelomu 16. a 17. storočia až do roku 1805 v šľachtickej držbe.
V období trvania konfliktu na habsbursko-osmanských hraniciach na prelome 16. a 17. storočia nastávajú majetkovoprávne zmeny vo vlastníctve zámku a ten sa dostáva do šľachtickej držby. Koncom 16. storočia sa stáva najprv záložným majetkom Pálffyovcov, potom začiatkom 17. storočia Dersffyovcov. Sobášom Uršule Dersffyovej s Mikulášom Esterházym v roku 1612 sa postupne stáva majetkom Esterházyovcov. S nimi sa spája ďalšia prestavba zámku, tzv. baroková, počas ktorej sa v prvej polovici 17. storočia reprezentačné siene 1. poschodia upravili na viacero menších miestností. Ďalšie zmeny sa vykonali v 2. polovici 18. storočia a súvisela s nimi prestavba dvojpodlažnej gotickej kaplnky, ktorá prekryla jej stredovekú podobu. Upravený zámok slúžil aj na administratívne účely Zvolenskej župy. Zánikom pevnostnej funkcie zámku, tiež s úpadkom ťažby drahých kovov v banských mestách i po presídlení župných úradov do Banskej Bystrice v roku 1789, kedysi honosné kráľovské sídlo postupne strácalo význam. Zrejme i z týchto dôvodov ho Esterházyovci v roku 1805 predali štátu.
6/ Zvolenský zámok sa v prvej polovici 17. storočia stal nakrátko miestom uloženia uhorskej kráľovskej koruny a korunovačných klenotov.
Zvolen v 17. a 18. storočí neobišli stavovské povstania proti Habsburgovcom. Práve jedno z nich, povstanie sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, spojilo dejiny Zvolenského zámku s dejinami najvyšších uhorských štátnych symbolov. Krátko po tom, ako v októbri 1619 Bethlen obsadil Prešporský hrad, rozhodol o trvalom umiestnení koruny a korunovačných klenotov na Zvolenskom zámku. Korunu a klenoty na zámok dopravili 29. novembra 1620 a 29. januára 1621 ich uzatvorili v samostatnej miestnosti železnými dverami, privezenými spolu s cennosťami. Priestorom ich uloženia sa mala stať miestnosť s tajnými schodmi v severozápadnom nároží. Na ich ochranu vyčlenili špeciálnu vojenskú posádku. V rozpore s pôvodnými plánmi umiestniť korunovačné klenoty vo Zvolene natrvalo, boli 28. apríla 1621 prevezené do Košíc.
7/ Zo Zvolenského zámku sa po rozsiahlej rekonštrukcii v 50. a 60. rokoch 20. storočia stalo múzeum umenia, ktoré tu zriadila Slovenská národná galéria.
Od roku 1805 zámok rýchlo chátral, a tak stavebné zásahy v nasledujúcom období mali za cieľ opravy poškodeného objektu. Po neúspešných snahách o rekonštrukciu zámku na sídlo župných úradov v 20. rokoch 20. storočia sa naň pozornosť orgánov štátnej pamiatkovej starostlivosti znovu obrátila v povojnových rokoch. Počas prebiehajúcej rekonštrukcie v 50. a 60. rokoch 20. storočia bol zámer jeho využitia viackrát zmenený. Pôvodne v ňom malo po skončení opráv sídliť celoslovenské Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolenské mestské múzeum a archív. Neskôr vznikol plán jeho využitia pre Múzeum SNP. V roku 1964 Slovenská národná galéria predstavila návrh zriadiť v ňom múzeum stredovekého umenia. Po ukončení rekonštrukčných prác podľa projektu architekta Karola Chudomelku, ktoré zámku vrátili goticko-renesančnú podobu, boli jeho vynovené priestory slávnostne otvorené 13. septembra 1969. Pri tej príležitosti v nich výstavou s názvom 12 storočí výtvarného umenia na Slovensku začala históriu svojej činnosti písať Slovenská národná galéria.
Zostavené s použitím zdrojov:
BEBEJ, J., MALINIAK, P., ČATAYOVÁ, S.: Zvolen. Monografia mesta Zvolen. Mesto Zvolen 2013, 453 s.
DVOŘÁKOVÁ, D.: Barbora Celjská. Budmerice : RAK, 2013, 303 s.
PLAČEK, M., BÓNA, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART, 2007, s. 335–339.
ŤAVODOVÁ, M.: Zvolenský zámok. Od kráľovského sídla ku galérii. Bratislava : SNG , 2019, 124 s.
