Deti sa chcú učiť, len škola sa musí prispôsobiť

Čo a ako má učiteľ urobiť, aby sa deti chceli znovu učiť.

Onehdá som písal, ako vzdelať deti pre budúcnosť. Spomínal som OZ Harpúna, eduScrum a iné fajnoty. Teraz pôjdem opäť ďalej. Prvý polrok prešiel, frčí druhý polrok. Pre tých, ktorí toto čítajú po funuse chcem odkázať jedno: nevadí. Obsah tohto článku je dlhoveký ako Komenského nezrealizovaný odkaz škola hrou.

Hlavou mi víri mnoho nevysloviteľných i vysloviteľných myšlienok. Pokúsim sa ich dať dokopy a spojiť do jedného zrozumiteľného celku.

Známkam sa nevyhneme, tak ich hacknime

Mnohí poznáte moje názory na známky, prečo ich nemám rád, a čo na známky hovoria posledné výskumy. Aj napriek tomu sa známkam nevyhneme, preto je ich nutné hacknúť. Rovnako niektorí ste možno natrafili na môj Reverzný hodnotiaci systém. Do praxe som v školskom roku 2017/2018, hlavne v jeho druhom polroku, zaviedol jeho upgrade na verziu 2.0.

Tentoraz sa nejedná o reverzný systém, ale o klasický zber bodov. Nie je to dokonalé, používame na to iba papier a pero, ale zdá sa, že funguje.

Hry

Odbočím k hrám. Decká milujú hry. Aj my sme ich ako deti milovali, a ešte aj teraz si sem tam dám nejakú záchodovku. Hry sú okrem tých elektronických, aj papierové, kartové, stolové, lesné, močiarne, … hry nás sprevádzajú celý život. Akonáhle však dieťa vstúpi do školy, hru musí nechať ležať na výkalmi zdobenom chodníku opustenú vytŕhajúc dieťaťu kus duše, kus jeho osobnosti.

Komenského škola hrou padá na hubu. Školy hru pochopili ako niečo, čo ničí človeka. Nám zakazovali hrávať karty, tak sme ich hrali potajomky. Dnes školy zakazujú mobilné telefóny, aby sa deti nehrali, a tak sa hrajú potajomky. Och, sladká paralela.

A pritom…

… stačí, keby škola hru pochopila. To pochopenie sa volá gameifikácia, alebo zherňovanie vzdelávania. Nie je to nič iné, len vytýčenie cieľov, ktoré vedú k dosiahnutiu istých levelov (úrovní). Nastavenie levelov a ich obsahu je čisto na učiteľovi. Možno aj to je dôvod, prečo hra do školy ide pomaly. Je v tom strach z neznámeho. Mozog, ten mocný nástroj človečenstva nás drží v zažitých koľajniciach, pretože sa bojí nového. Nové = nebezpečné. Máme to tak od praveku a nič sa na tom nezmení ani po osídlení Marsu.

Hrou hacknúť známky

Preto spomínam hry, zherňovanie a levely, lebo nimi sa dajú známky hacknúť s prehľadom bez toho, aby to bolelo. Spánku budeš mať menej, o to viac však bude v budúcnosti múdrejších ľudí.

Vymyslel som ďalšie koleso, no na mojich žiakov to funguje. Isto bude aj na tvojich. Ich úlohou je v nástroji AppInventor od MIT vytvoriť niekoľko jednoduchých appiek. (Hovorím teraz o základných školách, nie stredných, kde pracujú s inými, náročnejšími nástrojmi.) K niektorým som napísal aj tutoriály. Nič zvláštne, až na to, že každá appka zo zoznamu má isté bodové ohodnotenie. Napr.:

• Tlačidlo zafarbujúce pozadie: 1 bod.
• Prepínač medzi dvomi farbami pomocou jedného tlačidla: 2 body.
• Kreslenie prstom po displeji: 3 body.
• …

Vždy na konci jedného šprintu (zvyčajne po 4 vyučovacích hodinách) máme demo hodinu, kde každý prezentuje svoje výtvory. Spočítame body, pozrieme do tabuľky (viď tabuľku 1) a sám žiak vidí po danom šprinte priebežnú známku. Iba jeho vlastná snaha ho tam dostala.

Tabuľka 1. Tabuľka levelov. Známka = level.

Podľa tabuľky, ak má niekto po 1. šprinte 2 body, dosiahol level 3 a hodnota tohto levelu sa mu zapisuje do žiackej knižky: 3. Zvyšok je myslím zrejmý.

Žiaden priemer, žiadne zhoršenie

Musím spomenúť jednu vec. Na konci šk. polroka/roka sa nerobí priemer týchto známok.

Wow! Čože?

Áno, dobre čítaš. Na konci klasifikačného obdobia sa pozrieme na body, ktoré žiak za dané obdobie získal a podľa toho zapíšeme známku. Takže ak žiak získal počas polroka 8 bodov (podľa tabuľky 1) na známku 2 oveľa skôr, už nemôže mať horšiu, aj keby už nič neurobil. Priebežne síce dostane známku 1 a jej podobnú, no môže na hodinách sedieť, pozerať filmy, vzdelávať ostatných žiakov, … Už sa nezhorší pod známku 2. Inak povedané, už si nemôže pokaziť priemer. Môže sa len zlepšiť. Je to na ňom.

Tento systém s priemerom, ako nebezpečným nástrojom zovšeobecňovania, nepracuje. Vôbec! Nikdy! Nesmie!

Tempo si každý volí samostatne, aj keď žiaci môžu a sú nabádaní k tomu, aby medzi sebou spolupracovali.

Dajme zodpovednosť za vzdelávanie do rúk žiakovi

Mozog má rád bezpečie. Nerád sa mení. Predtým sa mi žiaci na hodinách hodnotili sami. Niekedy dosť kruto, no sami si dávali známky. Pozorovaním a opytovaním som zistil, že z toho majú strach. Mozog má strach poznať svoje vlastné slabiny a snaží sa ich zaokryť, ujsť pred nimi. So strachom v hlave sa potom nikto nič nové nenaučí. Nemôžem predsa niečo také dopustiť.

Samostatne sa sebahodnotiť prináša isté výhody, no stráca sa kontrola nad progresom. Žiaci často nevedeli, ako sú na tom, čo zvládli, čo ešte nie.

Vďaka novému systému, ktorý ohodnocuje jednotlivé appky s jasným, niekedy menej jasným, zadaním, každý žiak vie, kde sa nachádza a na akom leveli je. Mozog sa cíti bezpečne a ono to funguje. Strach opadol a aktivita sa zvýšila veľmi výrazne. Učiteľ nehodnotí, ale pomáha žiakovi rásť. Ten má svoj progres čisto vo svojich rukách. Niekomu stačí menej, inému viac. A tak by to malo ostať. Učiteľ sa nesmie snažiť dosiahnuť u všetkých samé 1. To nie je reálny obraz sveta. Svet je krásny vďaka nedokonalostiam a drobným chybičkám.

O to lepší výsledok nastane, keď žiaci zažijú ten pocit mať vlastnú appku vo vlastnom mobile. Toľko endorfínov a serotonínov v jednej miestnosti naraz nejedného učiteľa zaiste povzbudí. To je preňho tá najlepšia duševná strava.

Najlepšia vec je, že takto sa dá pripraviť akýkoľvek predmet. Je to náročné na prípravu, ešte náročnejšie na zmenu svojho myslenia, aby sa to zrealizovalo, no dá sa to, je nutné to urobiť. Kvôli deťom, kvôli ich budúcnosti. I trochu egoisticky, aj kvôli nám.

Meňte sa, zlepšujte sa a majte radi, čo robíte a robte, čo máte radi.

Odoberaj články priamo na email

Ak chceš dostávať články podobného typu priamo na email, registruj sa pomocou tohto formulára: http://eepurl.com/dptTeH, prípadne ho pošli ľuďom, ktorých by to mohlo podľa teba zaujímať, prípadne zdieľaj na Facebooku, Twitteri a na iných sociálnych sieťach.

Ďakujem.