Prototypovanie a testovanie ako princípy dizajnového myslenia.
“Design thinking is a method, not magic.” — Bill Burnet
Dizajnové myslenie (Design Thinking) je súbor princípov, praktických prístupov k riešeniu problémov pomocou dizajnu zameraného na človeka. Je mimoriadne užitočný pri riešení zložitých problémov, ktoré nie sú dopredu definované alebo pri porozumení ľudských potrieb, pričom využíva množstvo nápadov vytvorených pri brainstormingových stretnutiach. Celý proces môžeme rozdeliť do piatich etáp: Emphatize, Define, Ideate, Prototype, Test.
Pochopenie týchto piatich etáp umožní každému využívať tieto metódy dizajnérskeho myslenia s cieľom vyriešiť zložité problémy, ktoré sa vyskytujú okolo nás — v našej spoločnosti, krajine, či na celej planéte. V tomto článku sa zameriavam na posledné dve etapy dizajnového myslenia a to na prototypovanie a testovanie, ktoré sú navzájom prepojené.
Prototypovanie
Prototypovanie dostáva nápady a prieskumy z vašej hlavy a do fyzického sveta. Pomáha odhaliť a objavovať ľudské potreby, otvára dvere dômyselnej interakcii a empatickejším konštrukčným riešeniam. Prototypovať sa dá prakticky čokoľvek od služieb a produktov až po priestor, v ktorom sa užívatelia pohybujú. Samotný prototyp by mal byť návrhom riešenia problému, ktorý zo začiatku nie je príliš komplexný. Slúžiť má ako spätná väzba na doteraz získané informácie z prvých troch fáz dizajnového myslenia, prípadne z testovania predošlej verzie prototypu. Už pri samotnom vytváraní prototypu si môžu dizajnéri uvedomiť nedostatky svojho riešenia, čo umožňuje šetrenie času aj finančných prostriedkov na testovanie prototypu s chybným riešením. Prototypovať môžeme celý produkt alebo samotný koncept ako aj jeho jednotlivé časti. Prototypom môže byť čokoľvek, čo má fyzickú (alebo digitálnu) formu. Môže sa jednať o digitálny wireframe webovej stránky, ale aj o jednoduché skice alebo papierové modely. Na základe zložitosti spracovania poznáme dva druhy prototypov: High-Fidelity (Hi-Fi) a Low-Fidelity (Lo-Fi).
Low-fidelity
Nie je dôležité ako to vyzerá ale ako to funguje. Vďaka nízkej miere rozlíšenia môžete efektívnejšie testovať samotný koncept pretože užívatelia vnímajú len funkcionalitu a nie sú ovplyvňovaný vizuálnymi prvkami. Výhodou je ich jednoduchosť, nízka finančná náročnosť a ich rýchla úprava. Výhodou je taktiež včasné zapojenie stakeholderov, čo vám umožňuje získať veľmi rýchlu spätnú väzbu. Na druhú stranu sú low-fidelity prototypy pomalé, sú náročné na implementovanie zložitejších funkcií a ich nízka interaktivita spôsobuje málo interakcie.
High-fidelity
Majú veľkú výhodu v realistickom chovaní, umožňujú simulovať hotový produkt a sú ideálne na vytvorenie dizajnového systému pomocou, ktorého sme schopný vytvárať rýchlo a efektívne rôzne varianty návrhov s menšími odlišnosťami. Na druhú stranu zložitejší prototyp vyžaduje viac úsilia na vytvorenie a na údržbu. Ďalšou nevýhodou je vzhľad, ktorý je respondentmi vnímaný viac ako samotná funkcionalita. Preto sa využíva až pri finálnych prototypoch. Testujete vizuálnu stránku vášho produktu/služby.
Medzi nimi sa môže objaviť aj tzv. Medium-fidelity prototyp, ktorý je na pomedzí a využíva prvky oboch podľa toho, čo potrebujete.
Postup pri prototypovaní
Pri vytváraní jednotlivých prototypov si musíte položiť niekoľko otázok pomocou, ktorých dokážete vytvoriť správny prototyp. Tento postup je rovnaký alebo veľmi podobný pre každý druh prototypu. V prvom rade je dôležité vedieť aký je váš cieľ ešte predtým než začnete vytvárať prototyp. Už na začiatku musíte mať jasno v tom na aké otázky má odpovedať. Môžete napríklad zisťovať len užitočnosť samotného produktu/služby alebo už budete skúmať konkrétne reakcie na konkrétne funkcie. Následne je dôležité porozumieť kontextu v akom služba alebo produkt existuje. Kto ho používa, prečo ho používa, prípadne ako ho používa. Ďalej si určíte formu a mieru detailov prototypu z čoho si dokážete vyvodiť aké nástroje budete využívať na jeho vytvorenie. Následne pristúpite k testovaniu a na základe výsledkov a získaných informácií vyhodnotíte, či budete prototyp vyvíjať ďalej alebo začnete odznovu.
Testovanie.
„Testing is an opportunity to learn about your solution and your user“
Samotné testovanie je poslednou časťou procesu dizajnového myslenia. Neznamená to však, že je váš produkt alebo služba hotová. Testovanie vášho produktu, služby, prototypu je spôsob akým si overíte správnosť získaných informácií a dedukcií. Získavate spätnú väzbu od používateľov a zisťujete, ktoré časti je nutné zmeniť, vylepšiť alebo vytvoriť odznovu. K testovaniu môžete využívať niekoľko rôznych techník na základe toho, čo je predmetom vášho dizajnu a aký druh prototypu ste využili.
Medzi tie najbežnejšie metódy testovania patrí napríklad používateľské testovanie (user testing). Samotné testovanie je pomerne jednoduché. Vytvoríte pre užívateľov zadanie, ktoré majú splniť a tí následne pri jeho plnení komentujú svoj postup. Vašou úlohou je sledovať a zaznamenávať si poznatky užívateľa. Nevýhodou je, že váš prototyp už musí mať určitú formu avšak aj minimalistická verzia konečného prototypu vám poskytne aspoň čiastočnú spätnú väzbu, s ktorou môžete následne pracovať.
Ďalším spôsobom môže byť tzv. net promoter score, ktoré je v podstate získavanie spätnej väzby pomocou hodnotenia na škále, kde sa môžete spýtať napríklad na spokojnosť respondenta s určitou časťou funkcie alebo služby. Tento spôsob nie je príliš konkrétny jeho výhodou je však väčšia miera interakcie. Užívatelia častejšie zareagujú na možnosť hodnotenia v prípade, že nie je príliš časovo náročná. Ďalšou výhodou je jednoduchosť kvantifikovania výsledkov, ktoré môžu byť dôležite pre ďalšie riešenia.
Čarodejník zo zeme Oz (Wizzard of Oz) je metóda využívajúca papierový prototyp často napríklad webstránky. Jedná sa o spôsob, pri ktorom respondent dostáva jednotlivé stránky, s ktorými interaguje a testujúci mu na základe jeho interakcií podsúva ďalšie podstránky.
Často využívaná býva aj tzv. Posledná otázka, ktorá sa týka už existujúcich služieb kedy ide o prípad, v ktorom sa váš zákazník rozhodne opustiť vašu službu a vy sa ho spýtate na jeho dôvody. Odpovede bývajú často jednoduché a priamočiare. Môžete napríklad zistiť, že konkurencia zlepšila svoje služby prípadne znížila ceny a vy ste na to nestihli zareagovať.
Každá z týchto štyroch metód sa využíva v iných prípadoch tak isto ako veľké množstvo ďalších spôsobov testovania prototypov. Dôležité je preto vybrať si správny spôsob testovanie a v niektorých prípadoch môžeme využiť aj viacero spôsobov pre presnejšie výsledky. Ďalšie často používané metódy sú napríklad: A/B testing, Guerilla Usability Testing, Eye Tracking, Expert Feedback, Heat Maps a množstvo ďalších.
Proces dizajnového myslenia sa skladá z viacerých fáz, ktoré na seba nadväzujú. Medzi dve finálne fázy zaraďujeme prototypovanie a testovanie, ktoré sú nie len veľmi úzko prepojené ale niektorými dizajnérmi označované ako jednotná fáza. Aj napriek tomu, že sa jedná o finálnu fázu celého procesu dizajnového myslenia neznamená to, že po ich uskutočnení máme dokonalú službu/produkt. Po vytvorení prototypu a po následnom testovaní sa opäť vraciame na začiatok celého procesu a snažíme sa reagovať na získané informácie a vylepšiť tak náš produkt. Dôležité je dodržiavať správny postup pri vytváraní prototypu a zvoliť správny spôsob jeho testovania aby sme získali čo najpresnejšiu spätnú väzbu a neplytvali tak zbytočne časom a financiami.
„Build to think and test to learn.“
Zdroje
CAO, Jerry. The Ultimate Guide to Prototyping: The best prototyping methods, tools and processes. UXPin [online]. [cit. 2019–12–14]. Dostupné z: www.uxpin.com
DEVERO, Alex. Web Design Process Pt4 — Evaluation. Medium [online]. 2016 [cit. 2019–12–14]. Dostupné z: https://medium.com/@AlexDevero/web-design-process-pt4-evaluation-2ac2967a6773
BOŽOVIĆ, Nađa. How to use design thinking principles in UI/UX design. PopWebdesign [online]. 2018 [cit. 2019–12–14]. Dostupné z: https://www.popwebdesign.net/popart_blog/en/2018/05/design-thinking-principles-in-ux-ui-design/
ŠTEFEK, Tomáš. Týden 9: Ideace a prototypování [přednáška]. Brno: Prednáška DISRI, KISK, FF MUNI. Podzimní semestr 2019.
TOMEŠOVÁ, Tereza. Princípy dizajnového myslenia a jeho využitie v dizajne služieb. Medium [online]. [cit. 2019–12–14]. Dostupné z: https://medium.com/design-kisk/princ%C3%ADpy-dizajnov%C3%A9ho-myslenia-a-jeho-vyu%C5%BEitie-v-dizajne-slu%C5%BEieb-2e75749cea1
